Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Ak pôjde všetko podľa plánu, transformácia sa rozbehne ešte tento rok, hovorí ministerstvo

Dátum: 14.06.2022
Autor: Silver Jurtinus
Ak pôjde všetko podľa plánu, transformácia sa rozbehne ešte tento rok, hovorí ministerstvo

O priebehu transformácie hornej Nitry sme sa rozprávali s generálnym riaditeľom Sekcie inovácií strategických investícií a analýz Petrom Balíkom a jeho tímom z Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Čo brzdí transformáciu hornej Nitry? Prečo sa ešte naplno nerozbehla?

Peter Balík: Aby Slovensko mohlo čerpať peniaze z Fondu na spravodlivú transformáciu, musí byť schválených niekoľko dokumentov. Prvým krokom je Partnerská dohoda. To je kontrakt medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou o základnom rámci čerpania. Tento kontrakt už bol oficiálne predložený Európskej komisii,  dostali sme pripomienky, ktoré zapracovávame. Po ich zapracovaní bude opäť predložený Európskej komisii a predpokladaný termín schválenia Partnerskej dohody je počas leta.

Druhým dôležitým predpokladom čerpania je Program Slovensko, ktorý detailnejšie pomenúva podporované aktivity. V súčasnosti sa vyhodnocujú pripomienky z medzirezortného pripomienkového konania pred preložením programu na  rokovanie vlády. Keď Program Slovensko schváli vláda, bude oficiálne zaslaný na Európsku komisiu. Tá bude mať tri mesiace na to, aby nám poslala svoje pripomienky. Predpokladáme teda, že na jeseň dostaneme pripomienky od Európskej komisie, ktoré zapracujeme. Schválenie programu sa plánuje v druhej polovici tohto roku. Ak pôjde všetko podľa plánu, prvé výzvy by mohli byť vyhlásené už koncom tohto roku. 

Naša sekcia pripravuje Plán spravodlivej transformácie, ktorého schválenie je podmienkou pre čerpanie z fondu. Plán spravodlivej transformácie bol teraz v rámci medzirezortného pripomienkového konania prerokovávaný aj s verejnosťou, či už s regiónmi v tematických skupinách, ktoré máme pod Radami partnerstva, alebo aj s inými rezortmi v rámci medzirezortnej pracovnej skupiny, ktorú sme vytvorili. Konzultácie už prebehli a v budúcnosti budú naďalej prebiehať, pretože po schválení Plánu vládou bude oficiálne predložený spolu s Programom Slovensko na Európsku komisiu a ona nám k tomu dá svoje pripomienky. Potom bude ďalší priestor pre diskusiu, či už s územím alebo aj s rezortmi. Je to proces, ktorý musíme podstúpiť, aby sme mohli spustiť čerpanie z Fondu na spravodlivú transformáciu.

Prečo sa podpora rozšírila z hornej Nitry aj na ďalšie regióny?

Dominika Forgáčová: Od roku 2017, kedy diskusia o potrebe transformácie začala, bol tento fond komunikovaný ako fond pre uhoľné regióny. Ale s tým, ako sa vyvíjala legislatíva z toho vznikol fond, ktorý má pomôcť riešiť dôsledky prechodu na klimatickú neutralitu hospodárstva. Členské štáty Európskej únie vrátane Slovenska si schválili strategický cieľ klimatickej neutrality do roku 2050. Slovensko si na dosiahnutie tohto cieľa stanovilo niekoľko krokov a jedným z hlavných je ukončenie ťažby a spaľovania uhlia. Ale na Slovensku máme aj územia, ktoré majú väčší potenciál z hľadiska zníženia emisií skleníkových plynov a to je napríklad Košický kraj. Sídli tam oceliarska spoločnosť, ktorá je najväčším emitentom CO2 na Slovensku a v budúcnosti bude musieť dekarbonizovať, aby mohla ďalej fungovať. Zameranie fondu sa teda rozšírilo z uhoľných regiónov na podporu riešenia dôsledkov prechodu hospodárstva na klimatickú  neutralitu komplexnejšie. Čo sa týka Banskobystrického kraja, v roku 2015, iba dva roky predtým ako sa začalo hovoriť o uhoľných regiónoch, vo Veľkom Krtíši zavreli bane a nezamestnanosť tam  dôsledkom zatvorenia baní stúpla až na 20%. Tí ľudia, ktorí tam stratili prácu, neboli v tom období žiadnym spôsobom kompenzovaní ani nebol pred uzatvorením baní vytvorený strategický plán, ako to bolo na hornej Nitre a dopad tam bol veľmi veľký. Aby sa podobná situácia nezopakovala, Banskobystrický kraj sa musí pripraviť na budúce výkyvy. Niektoré okresy sú zraniteľné, či už je to okres Brezno, kde sídlia železiarne, ktoré v budúcnosti môžu prechádzať zmenami, pretože je tam stále potenciál dekarbonizovať, no využitím náročnejších technológií. A keďže je tam veľmi nízka aktivita malých a stredných podnikov, potrebujeme ich podporiť, aby sme vyvážili ohrozenie, ak niektorá z veľkých spoločností produkujúcich emisie skončí a nebude tam alternatíva zamestnania pre ľudí. O ktoré okresy nakoniec pôjde však bude jasné až po schválení Plánu spravodlivej transformácie.

Nepríde ale horná Nitra o sľúbené peniaze?

Peter Balík: Nie, nepríde. Prvý výpočet alokácie Fondu na spravodlivú transformáciu v rámci Európskej zelenej dohody (tzv. European green deal) vychádzal pre Slovensko na 150 miliónov eur. Hlavným prijímateľom mala byť horná Nitra, ale už vtedy sa začalo hovoriť o tom, že tam pribudnú aj Košice. Nejaký čas sa hovorilo dokonca o sume vo výške skoro jednej miliardy a vtedy vznikla obava, či by túto sumu dokázali vyčerpať iba dva regióny. Analyzovali sa teda možnosti zapojiť aj Banskobystrický samosprávny kraj a Bratislavský samosprávny kraj. Nakoniec je pre Slovensko vyčlenená suma 459 miliónov eur a rozdelenie alokácie je také, že väčšia časť tejto sumy pôjde na hornú Nitru, kde sa transformácia aktuálne už deje. Súčasne vieme potvrdiť, že na hornú Nitru pôjde približne polovica zdrojov. Konečná výška alokácie bude vecou dohody.

Keď teda budú prijaté základné dokumenty a spustí sa čerpanie, na čo budú zamerané prvé výzvy?

Dominika Forgáčová: Na harmonograme výziev aktuálne pracujeme. Už teraz komunikujeme aj s územím, aby sa žiadatelia vedeli pripraviť na projektové zámery. Ako prvé plánujeme vyhlásiť výzvu na regeneráciu brownfieldov, na podporu zdrojov obnoviteľných energií a tiež výzvu na podporu rekvalifikácie. To sú kroky, ktoré robíme súčasne s prípravou programových dokumentov, ktoré musíme pripraviť, aby sme vedeli zahájiť čerpanie hneď po schválení Programu Slovensko.

Ako to vyzerá s projektovými zámermi mesta Handlová?

Peter Balík: Projektové zámery mesta aj súkromných spoločností máme prečítané, prediskutované a všetky informácie boli použité na to, aby sme čo najefektívnejšie naprogramovali celú implementáciu. Sme v kontakte so všetkými predkladateľmi a snažíme sa o zvyšovanie pripravenosti tých projektových zámerov , ktoré by mali najväčší dosah na úspešnú transformáciu. Pre Handlovú je najkľúčovejšie riešenie brownfieldu (areál HBP), lebo mesto nemá veľa priestoru na rozvíjanie podnikateľských aktivít, ktoré by zabezpečili nové pracovné miesta. Handlová tam má dva kľúčové zámery. Jednak je to príprava priemyselného parku aj s cestným pripojením, aby sa tam nemuselo chodiť cez malý podjazd pod železnicou a druhý zámer je tvorba kultúrno-voľnočasových priestorov so zachovaním banského dedičstva. Potom evidujeme projekt „Remata, miesto kde to žije“ a ďalej je v zásobníku viacero projektov na zvyšovanie energetickej efektivity verejných budov, čo je dnes vzhľadom na ceny energií veľmi závažná téma. Ešte je tu projekt kontaktných centier na rekvalifikáciu baníkov. Ten už teraz beží, ale ku koncu roka 2023 by mal byť ukončený a my potrebujeme, aby tento projekt pokračoval ďalej. Hľadáme teraz možnosti, ako tento projekt neukončiť, lebo najväčší nápor baníkov na trh práce očakávame po ukončení ťažby v Novákoch.

Ako by mala prebehnúť optimalizácia energetickej náročnosti verejných budov?

Stanislav Voskár: Pokiaľ ide o energetickú efektivitu, podarilo sa nám dosiahnuť dohodu, že Trenčiansky samosprávny kraj  na seba preberie prihlášku na technickú podporu v predprojektovej príprave hradenú zo zdrojov Európskej investičnej banky (podporné nástroje TARGET a ELENA)  pre celý kraj. Mestá a obce dostanú technickú/finančnú podporu na to, aby si pripravili dokumentáciu na svoje budovy. V regióne je 125 verejných budov, ktoré potrebujú 115 miliónov eur. V Handlovej by to mal byť jeden projekt za 23 miliónov eur. Predpokladáme, že tieto práce by sme mohli rozbehnúť už v lete a bude to fungovať tak, že každé mesto bude mať konzultanta z Európskej investičnej banky. Naviac budú aj možnosti využitia tzv. Garantovaných energetických služieb, kde špecializované firmy prídu, nadizajnujú, naprojektujú a zrealizujú energeticky efektívne opatrenia a mestá to budú splácať cez úspory na faktúrach za energie. Takto si mestá vyriešia problém prípravy projektovej dokumentácie a nezvýšia svoju zadlženosť.

Do výzvy Ministerstva hospodárstva pre malé a stredné podniky, kde bolo k dispozícii 18 miliónov eur, sa prihlásili iba dva podniky z Handlovej a z celej sumy dokázali pre mesto získať iba necelých 300 tisíc eur. Čo ak výzvy, ktoré pripravíte, nenájdu uplatnenie, podnikatelia na ne nezareagujú a transformácia v Handlovej vlastne neprebehne?  

Stanislav Voskár: Konzultantská spoločnosť PricewaterhouseCoopers pripravuje v rámci technickej asistencie poskytnutej od Európskej komisie detailnú analýzu priebehu a procesu tejto výzvy, aby sme sa z nej poučili, lebo celý proces trval navyše aj príliš dlho, až dva roky. Každú novú výzvu budeme konzultovať s územím, cez pracovné skupiny a radu partnerstva, aby sme predišli problému o ktorom hovoríte. Dobrou správou ale je, že nakoniec celých 18 miliónov eur bude vyčerpaných.

Bude pre podnikateľov zložité zapojiť sa do nových výziev?

Peter Balík: V spolupráci so Slovenským investičným holdingom pripravujeme novú formu schémy pre malé a stredné podniky tak, že to bude finančný nástroj kombinovaný s grantom. Bude to fungovať tak, že žiadateľ pôjde rovno do svojej banky, predloží projekt a jeho banka mu poskytne príspevok. Veľký benefit tohto nástroja bude ten, že nebude požadované verejné obstarávanie. Takže bez verejného obstarávania, bez hodnotenia žiadosti o Nenávratný finančný príspevok a všetkých administratívnych a byrokratických prekážok, aby mohlo byť čerpanie oveľa rýchlejšie a prijateľnejšie. Prihlasovanie projektov je však na podnikateľských subjektoch. Ale najprv musíme spraviť, hlavne v Handlovej, prvú výzvu pre brownifieldy, aby sme zabezpečili, že pre podnikateľské aktivity, ktoré vytvoria nové pracovné miesta, bude pripravené územie.

 

Peter Balik

Peter Balík je generálnym riaditeľom Sekcie inovácií, strategických investícií a analýz Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Dominika Forgáčová pôsobí ako riaditeľka odboru Strategických investícií a nadnárodných programov Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Stanislav Voskár je generálny štátny radca odboru Strategických investícií a nadnárodných programov Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR

Na titulnej fotografii zľava:  Stanislav Voskár, premiér SR Eduard Heger, ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Veronika Remišová, Dominika Forgáčová a Peter Balík počas výjazdu na hornej Nitre.

 

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.