Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Ľudový rezbár: Každý vystružlikať sošku nedokáže, ja som to v sebe našiel

Dátum: 29.12.2022
Autor: Mesto Handlová
Počet videní: 1492
Ľudový rezbár: Každý vystružlikať sošku nedokáže, ja som to v sebe našiel

Milan Jurík vytvoril už niekoľko stoviek figúrok z lipového dreva. Znázorňujú typické slovenské pos­tavičky, ako si ich pamätá z detstva a mladosti.

Milan Jurík sa polovicu svojho života, už vyše 40 rokov, vo voľných chvíľach, venuje rezbárstvu. Vo svojich dielach zachytáva život na dedine tak, ako si ho pamätá z detstva a mladosti. „Som rodený Morovňan. Odmalička som tu býval, dole v starej dedine. Vyrastal som bez otca, s mamou a so starými rodičmi a žili sme z toho, čo sme si dogazdovali. Odmalička som pomáhal orať, kosiť a všetko, čo bolo treba. Robiť a snažiť sa, bolo moje krédo.” Vypovedajú o tom jeho sošky z lipového dreva: Bača Tonhauser, Jánošík, fujarista, slovenská žena alebo cyklus sošiek zachytávajúci slovenské tradície - traja králi, vynášanie Moreny, veľkonočná kúpačka, stavanie mája, drotár s krošňou na chrbte, kosec, žena s hrabľami alebo mútenie masla.

„Ako chlapec som pracoval na triediči uhlia, keď som vyrástol, dostal som sa do bane a tam som sa uchytil vo vychýrenom kolektíve Viliama Krajču, ktorému som neskôr robil zástupcu. Vo svojich päťdesiatich rokoch som odišiel do dôchodku a odvtedy, už tridsať rokov, som na penzii. Zdravie mi ešte ako tak slúži, tak sa mocem okolo domu a v zime v dielni.” Rezbárčiť začal okolo svojej štyridsiatky. „Od chlapca som kreslil, bavilo ma maľovanie a lákalo ma niečo si vyrezať. Ale keď som bol mladý, záujmy som mal inakšie, nie v dielni sedieť a stružlikať. Okolo tej štyridsiatky, mal som jedného priateľa, Janka Čertíka, ktorý sa venoval rezbárstvu. Chodil som za ním, tak mi navrhol, aby som to skúsil aj ja. Človek k tomu musí mať vzťah. Každý vystružlikať sošku nedokáže, ja som to v sebe našiel. Spraviť takú figúrku nie je jednoduché. Na tom plátne, to je ľahšie. Človek môže chybu premaľovať, opraviť. Pri dreve, keď človek správne neodhadne ťah a odoberie príliš veľa materiálu, môže drievko zahodiť. Je to komplikované.”

Sošky Milana Juríka z lipového dreva.
Sošky Milana Juríka z lipového dreva.

Milan Jurík odhadol, že za svoju rezbárku kariéru vytvoril už 300 - 400 sošiek. Zúčastnil sa niekoľkých trhov v Prievidzi a odbyt bol veľký. Typické slovenské postavičky ľudia kupovali hlavne pre príbuzných, priateľov a známych v zahraničí, aby im darovali kúsok Slovenska. Zúčastnil sa aj sochárskeho sympózia drevenej plastiky v prievidzskom lesoparku. Napriek tomu väčšie umelecké ambície pán Jurík nemá, doposiaľ nemal ani samostatnú výstavu. „Ja to robím pre seba. Nestojím o polularitu, ale keď má niekto záujem, poteší ma to a povzbudí do ďalšej roboty. Je to iba moje hobby, koníček. Nevydržím to robiť celý deň. Musím mať čas, ale aj chuť. Musí to do seba zapadnúť.” Jeho drevený betlehem býva vystavený počas Vianoc v Morovne a niekoľko jeho diel zdobí veľkú radnú sieň Mests­kého úradu v Handlovej.

Milan Jurík žije celý život v Morovne a život na dedine sa podľa neho zmenil. „Voľakedy boli ľudia k sebe úprimnejší, jeden druhého potreboval. Keď boli žatvy, keď sa mlátilo jeden druhému pomáhal. Teraz je život na dedine pomaly rovnaký ako v meste, každý žije sám pre seba. Súdržnosť a priateľstvo na dedine už ochabuje. Nie je to už tak, ako keď som bol chlapec, keď som vyrastal.”
Handlovčanom poprial veľa šťastia zdravia do nového roku, aby žili v pokoji a mieri.

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.