Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Umelecké dielo v architektúre v 21. storočí alebo úloha výtvarného umenia vo verejnom priestore.

Dátum: 26.02.2022
Autor: Mestský úrad Handlová
Počet videní: 1756
Umelecké dielo v architektúre v 21. storočí alebo úloha výtvarného umenia vo verejnom priestore.

Ako rozoznať hodnoty umeleckého diela?

Ten, kto ovládne verejný priestor, má výrazný vplyv na to, čo si majú ľudia myslieť a aké ideály zdieľať. Kvalita verejného priestoru ovplyvňuje nielen to, ako sa cítime, ale aj, ako sa k sebe správame. Súčasná dlhodobá inflácia hodnôt, noriem, ideí a teórií spôsobila v našom hodnotovom systéme rozvrat a chaos. Tieto skutočnosti reflektuje tradične aj umenie, v našom verejnom priestore v podobe prepadu do nevkusu až gýču. Panuje tu systém – nesystém.

Dnes ako keby režimu na umení nezáležalo. Aj preto sme tu dnes svedkami prvoplánových gýčových intervencií vo verejnom priestore, s bezproblémovou interakciou fungujúcou na prvú signálnu sústavu v štýle takzvaného národného turistického realizmu. Pôsobiace ako rezignácia spoločnosti na veci verejné. Umelecká výpovedná hodnota takýchto výtvorov je nulová. Autoritatívne režimy majú vždy tendenciu budovať konzervatívne, realistické, figuratívne práce.

Aktuálna produkcia u nás, na Slovensku, vyvoláva dojem, že máme namierené práve týmto smerom.

Dobré, hodnotné, kvalitné umelecké dielo môže dnes silne stimulovať našu vizuálnu imagináciu vedome i podvedome. Nemalo by prvoplánovo popisovať, reprodukovať fyzickú realitu, lebo takéto „umenie“ neprináša, nevytvára nič nové iba výtvarne, skôr fotograficky len popisuje, netvorí žiadnu pridanú hodnotu. A práve gýč nás vedie k tejto pasivite. Umenie nás má práve provokovať, zamýšľať sa , klásť si otázky, burcovať. Gýč je preto nebezpečný a neprínosný, lebo prispieva k stagnácii, úpadku a pasivite verejnosti, spoločnosti. Nedaj bože aby sa otvárali nejaké otázky, či vyvolávali v divákovi inú interpretáciu než jedinú správnu, ktorú vidia (prvou signálnou sústavou) „tu a teraz“.

Ako teda rozoznať a dnes zadefinovať kritériá kvality, hodnoty umeleckého diela vo verejnom priestore (ako prevencia pred gýčom...).

Predovšetkým kritika nekvality, nevkusu je dobrým základom pre rozvoj kvality a hodnôt. Voliť také postupy pri obstarávaniach a zadaniach, ktoré pozerajú aj na kvalitu výsledku. Rozhodnutia o svojich investíciách zveriť vo verejnom priestoru napr. odborným porotám zloženým predovšetkým z odborníkov.

Ako posudzovať hodnotu a kvalitu umeleckého diela v architektúre a verejnom priestore dnes?

Výtvarné dielo a architektúra, by mali byť vždy vo vzájomnom harmonickom súlade. Mali by reagovať na seba, vyplývať z nej, dotvárať ju, spolunažívať. Zlé výtvarné dielo môže priniesť znehodnotenie architektúry a devalváciu verejného priestoru. Architektúra a výtvarné dielo v nej by mali tvoriť jednotnú komplexnú formu. Mali by sa dopĺňať, reagovať na seba, byť vždy vo vzájomnom harmonickom súlade. Umelecké dielo by malo byť odvodené od architektúry a tvoriť jednu z vrstiev konkrétneho objektu (kontext). Nie vyzdobovať „dekorom“ ornamentom, obrazom, ale vzájomne na seba vplývať, komunikovať, reagovať, spolunažívať. Zlé výtvarné dielo vo verejnom priestore a architektúre môže priniesť znehodnotenie prostredia. Umelec (architekt) tak vychováva, alebo deformuje verejný vkus, mienku, či identitu. Jeden z takýchto vydarenejších príkladov u nás je objekt administratívnej budovy múzea v Žiline od arch. V. Mackovej. Architektúru tu veľmi citlivo umocňuje terakotovým obkladom, ktorý plynule prechádza do výtvarného reliéfu v exteriéri, aj interiéri od J. Martha.

Autor: akad. arch. Rastislav Nemec

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.