Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Rozhovor s Luciou o prvom handlovskom HendiCampe

Dátum: 09.07.2022
Autor: Mestský úrad Handlová
Počet videní: 1579
Rozhovor s Luciou o prvom handlovskom HendiCampe

Pozrite si stránku HendiCampu, ako to celých päť dní od 4.7. do 8.7.2022 vyzeralo a čo sa dialo

Denný tábor pre deti so zdravotným znevýhodnením a ich rodičov realizovala skupina ľudí s veľkými srdcami. Úplne na začiatku to bola myšlienka handlovskej mestskej policajtky a srdce je zrejme jej znamením. Na handlovskom námestí stojí vďaka nej a ľuďom, ktorí jej uverili kovové na vrchnáčiky pre Martinku Chrenkovú, v HendiCampe srdcia dobrých ľudí pospájala a to vlastné má na pravom mieste.

Luciu Chudú v piatok 8.7.2022, keď utíchol aktívny ruch v areáli HUTIRA v Handlovej po päťdňovom tábore, pri balení vecí, ktoré boli aj z jej domácnosti, som poprosila, nech mi povie, aké to celé bolo. Rozhovor začala s tým, že musí poďakovať veľa ľuďom, veľa organizáciám, veľa dobrovoľníkom... Tak  sme sa dohodli, že to všetko v kľude spíše a podrobne si pospomína na každý deň, ktorý priniesol nové skúsenosti, nové priateľstvá a veľa toho, čo by sme všetci ešte mohli urobiť pre rodičov, ktorí sa venujú detičkám so špeciálnymi potrebami a trávia s nimi 365 dní v roku a tiež pre detičky, ktoré žijú iným životom a ešte sa k HendiCampu vrátime na tomto webovom sídle aj v mestskom dvojtýždenníku Handlovský hlas. Prvé emócie si môžete prečítať už dnes.

Lucia, tak aké to bolo?

Jasné, že myšlienka sa zrodila vo mne, ale na to, aby sme ju zrealizovali sme potrebovali skĺbiť alebo dať dokopy tím ľudí, ktorý by spravil program a naplnil všetky očakávania a moje sny dal na pravú mieru. Hneď sa dal  dokopy kolektív Centra voľného času (CVČ), kolektív nášho domu kultúry, kolektív Detského a mládežníceho paramentu (DAMP), takisto náčelník mestskej polície bol stále nápomocný, moja rodina bola trpezlivá a pomáhali mnohí ďalší.

Začalo to videom, ktoré sa nám všetkým páčilo.

Dobré promo video naozaj malo úspech a ľudia ho veľmi dobre vnímali.  Stalo sa presne to v čo sme dúfali.  Ľudia sa spojili pre dobro veci a podporili finančne alebo materiálne rodiny a tým pomohli zrealizovať denný tábor. Všetko sa vlastne chystalo 7 mesiacov, bola to náročná príprava, každý hovoril, že prvý ročník sa robí najťažšie a že je taký najnáročnejší.  Keď sa tak za tým obzriem, tak to vôbec nebolo náročné, pretože som mala okolo seba takých ľudí, ktorí mi pomohli a išlo to rad radom.

V priebehu tých piatich dní, keď ste tu mali rodičov a ich detičky, spoznávali ste rôzne potreby detí aj rodičov. Čo ťa najviac zasiahlo keď si sa stretávala s príbehmi rodín?

Pri spoločných debatách alebo keď som si chcela vo vnútri spraviť taký vlastný zaver, čo rodičia potrebujú je v prvom rade to, že v Handlovej nemáme niečo ako denný stacionár alebo denné centrum alebo centrum pre takéto rodiny. Nemáme službu, opatrovateľku ako máme pre seniorov, a tak napríklad takéto maminy čo sú so svojím dieťaťom bez partnera a sú odkázane 24 hodín na to opatrovanie, nemôžu si nič vybaviť, ísť k doktorovi. Doslova idú v jednom pochode, čo je fyzicky ale aj psychiky náročné. Keby sme mali takúto službu tu, mohli by prísť alebo zavolať si opatrovateľku, aby si v pohodlí mohli povybavovať veci. To je možno taká vízia do budúcna, zabojovať za tie rodiny čo to naozaj potrebujú, aby mali službu, na ktorú sa môžu spoľahnúť. Mal  by to byť určite zdravotník pretože tie deti potrebujú špecifickú starostlivosť, ktorú bežný človek nedokáže. Sú to špecifické hygienické potreby,  zdravotné problémy, nečakané zmeny v správaní alebo niečo podobné. Služba by musela byť poskytnutá profesionálnym človekom. To je moja vízia do budúcna za čo zabojovať. A ešte jedna vec. Keď sme včera (pozn. vo štvrtok 7.7.2022) mali prípravy na posledný deň tábora, tak mi rodiny volali, že nechcú aby sa skončil HendiCamp nakoľko si ich deti na štvrtý deň zvykli, vyšli zo stereotypu na ktorý sú zvyknuté, tešili sa sem. Videli na každom jednom dieťati, že cíti, že sa vracajú do „bežného“ života. Maminky pocítili, že deti neboli pokojné a vycítili, že sa niečo pekné končí.

Podľa toho, čo sme sledovali na sociálnej sieti HendiCampu sa vám všetkým podaril obohacujúci program.

Deti počas tábora reagovali veľmi dobre, dobre sa s nimi pracovalo. Prvý deň bol zoznamovací a od toho druhého sme vedeli, ktoré dieťa ako reaguje, čo je áno, čo je nie, čo nemá rado, kto nemá rad povely a je potrebné s ním komunikovať inak. Niekto bol pozorný na chvíľu, niekto na vybranú aktivitu, niekto nebol pozorný vôbec, ale každý program, ktorý bol veľmi pestrý, si našiel svoje dieťa alebo rodiča. Asi taká najväčšia emócia bola zvukokoterapia pod vedením Janette, bolo vidieť jej profesionalitu. Presne vedela akú relaxačnú metódu je potrebné využiť pre handicapované deti, niektorí rodičia si oddýchli, dokonca sa uvoľnili tak, že ich muzikoterapia uspala, čo je úžasné. Každý jeden program, ktorý bol pripravený, ľudí oslovil. Niektorí ockovia a maminy neboli nikdy na pedikúre, mali sme masáže. Boli z toho nadšení, mali služby pod jednu strechou a to bolo super. Mohli ísť kedykoľvek ku dieťaťu a to bolo najviac, podarilo  sa dať dokopy hlúčik ľudí a vychytať jeden termín. Jedna mamina zrušila rehabilitačný pobyt len kvôli tomu, aby sa mohla zúčastniť nášho HendiCampu, nakoľko jej syn mal nedávno 18 rokov a celých 18 rokov túžila aby sa v Handlovej niečo takéto stalo, aby boli doma, aby sa mohli stretávať s ľuďmi, pretože aj napriek tomu, že sa niektorí poznajú,  nikdy sa nedokázali stretnúť v takomto zložení, vymeniť si informácie, pohľady. Priateľstvá sa opäť obnovili a nadviazali nové, začali si dohadovať grilovačky atď. To bolo najviac, že sme spojili rodiny. Boli tu maminy, ktoré tu nepoznali nikoho, majú podobné osudy a našli si tu nové priateľstvá, boli sme taká malá rodina.

IMG_1992

Na zvukoterapii v HendiCampe sme sa boli pozrieť so zástupcom primátorky Radoslavom Iždinským. Mali sme zimomriavky. 

Môžu na takomto tábore pomáhať dobrovoľníci? Koľko ste ich mali?

Počet dobrovoľníkov sa momentálne nedá vyčísliť. Jeden deň sme začínali v určitom počte, na druhý deň sme zistili, že nám niekto vypadol, niekoho sme potrebovali doplniť. Na utorok sa nám nahlásila napríklad Katka a hovorí, že musí byť so svojimi deťmi, ale na jeden deň príde. Od utorka mi volala každý deň, či ju potrebujeme na ďalší. Chcela sem ísť, čo bolo veľmi pekné, pretože ju to sem ťahalo napriek tomu, že sa venuje celý školský rok hendikepovaným deťom a už má ako pani učiteľka prázdniny.

V HendiCampe ste mali mať desať rodín, napokon sem denne prichádzalo deväť, pretože jedno dieťa ochorelo. Pýtala si sa, ako sa páčilo účastníkom?

Jedna mamina nám povedala, že sme zabezpečili neskutočný komfort, ktorý inde nemali. Syn má 27 rokov, bola to rodina z Prievidze, ktorá nás prosila aby sme ich prijali pretože majú kamarátov z Handlovej, s ktorými boli pred 20 rokmi na dovolenke v Grécku. Videli sa po 20 rokoch na tejto pôde a stretli sa tiež s fyzioterapeutkou, ktorá ich na tú dovolenku zobrala. Spolu si púšťali na videu príbehy spred 20 rokov, boli v spoločnosti. Mamina povedala, že sú príjemne unavení zo zmeny od zvyčajného stereotypu niečím takýmto dynamickým. Syn na konci prvého dňa dostal teplotu, pretože jeho organizmus tak reaguje na veľkú emóciu. Na druhy deň už bol fit, nič mu nebolo. Potešilo ich jedlo. Zabalilo sa im a  išli domov, tam sa najedli, nemuseli variť a spali vo vlastnej posteli. Keď totiž idú na dovolenku niekde mimo domova,  mama je celý deň v strehu z nového prostredia, je pri dieťati a počas noci si neoddýchne lebo dieťa nereaguje tak ako doma, musí si zisťovať kde je lekáreň, lekár ak by bolo potrebné, hľadať kontakty pre prípad potreby pomoci.  Tu boli stále na domácej pôde. HendiCamp nebol so spaním, určite je to výzva do ďalších rokov. Prvý ročník bol taký aký bol.  Už teraz sa nás pýtajú, kedy bude ďalší ročník.  Vyzerá to teraz tak, že ak sa nám podarí aj ďalší ročník, bude tu možno raz toľko rodín, personál bude musieť byť o to väčší, musíme nájsť o to viacej nadšencov, pretože každé jedno dieťa potrebuje svojho asistenta.

Prostriedky z transparentného účtu HendiCampu sa vyčerpali do centa? Čo sa bude ďalej diať s transparentným účtom? Ostane, bude zrušený?

Najprv veľké ďakujem! Vďaka všetkým darcom sa nám podarilo vyzbierať viac ako 4000 Eur a všetko potrebné sme dokázali zaplatiť. Transparentný účet zanikne, bude zrušený v priebehu budúceho týždňa, je tam legislatívny proces 8 dní kedy bude ešte prakticky vizuálne živý, ale už sa nebude môcť z neho čerpať ani sa nebudú dať prijímať žiadne financie. Dňom zrušenia účtu bude zrušená platobná karta a tým pádom budú realizované už iba platby zadané do systému. Prostriedky na účte budú vyúčtované do centu a bude uzavretý na 0 Eur. Zostatok po všetkých platbách bude rovným dielom darovaný rodinám, ktoré boli  u nás na prvom ročníku HendiCampu. Budúci ročník bude mať nový transparentný účet.

Lucia sedela v piatok 8. 7.2022 na stoličke pred práve dopitou kávou a bola unavená. Oči sa jej usmievali. Už má zase v hlave nový plán.

Zhovárala sa: Jana Paulínyová, FOTO: Jana Paulínyová. Za videá a foto z HendiCampu na FB ďakujeme Lukášovi Fialovi. https://www.facebook.com/HendiCampHandlova

Ďakujeme za podporu!

SPONZORI_HENDICAMP

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.