Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Mestská časť Nová Lehota

Nová Lehota

Nová Lehota

Územný celok Nová Lehota bol k Handlovej administratívne pripojený v r. 1976 ( fotografia z publikácie Handlová na prahu tisícročia, použitá s láskavým dovolením autorov)

Pôvodne samostatná obec sa stala mestskou časťou Handlovej v roku 1976. Samostatná históriu sa píše od 14. storočia. Prešla mnohými zmenami, dnes sa s približne 350 obyvateľmi stala vyhľadávanou oblasťou chalupárov. Prekrásne okolie v spojení so starou architektúrou nemeckých domov má stále čo ponúknuť.

Počet obyvateľov k aprílu 2013: 324

Počet obyvateľov k októbru 2009: 345

Rozloha 27,4 ha

 

POLOHA

Zväčšená časť mapy Prvé vojenské mapovanie obce Nová Lehota

Poloha Novej Lehoty podľa súčasnej turistickej mapy a z pohľadu prvého vojenského mapovania (1785).

Nová Lehota sa nachádza južne od Handlovej v údolí prítoku potoka Lutila, ktorý oddeľuje Vtáčnik od Kremnických vrchov, pod cestou z Handlovej od Žiaru nad Hronom. Po stáročia samostatná obec a farnosť sa rozprestiera po miernych svahoch na oboch stranách horského potoka Dorfbach v dĺžke 2 km od juhu na sever v šírke 150 – 200 m od východu na západ.


Vznikla ako dedina, ktorá pozostávala z rozptýlených dvorov, pôvodne drevených, a až od druhej polovice 19. storočia kamenných domov. Obytné domy a drevené maštale a humná boli obyčajne pokryté slamou a až od začiatku 20. storočia eternitom a škridlou. 

POZORUHODNOSTI

Maľovaný obraz mestskej časti Nová Lehota

V dedine sa nachádza veľa pôvodných kamenných neomietnutých domov uprostred záhrad s množstvom prekrásnych solitérov líp.
Návštevníci obdivujú sekvoju obrovskú (Sequoia gigantea) a tis obyčajný (Taxus baccata), ktoré zasadil farár Ambrosy okolo roku 1848 v záhrade fary v blízkosti kostola sv. Mikuláša. Dedina je obklopená vysokými vrchmi a na východe je dominovaná hrebeňom Jankovho vrchu, 848 m (nem. Hänselberg) a na severozápade masívom Bielej skaly, 1133 m (nem. Weisser Stein). Malá Traušla, 798 m (nem. Drauschelberg) na hranici handlovského a janovolehotského chotára poskytuje výhľad do Handlovskej kotliny a na Veľký Grič, 972 m (nem. Donnerstein).

Stará historická cesta z hornej Nitry na stredné Pohronie viedla cez Handlovú proti prúdu potoka Handlovka cez sedlo Wüstling, dole dedinou popri potoku Dorfbach do údolia potoka Lutila a Žiarskej kotliny.
V 16. a 17. storočí často po ceste tiahli oddiely kuruckých a cisárskych vojsk, ktoré viac drancovali okolité dediny, ako medzi sebou bojovali. V Novej Lehote sa zachovala povesť o bitke pri Handlovej v roku 1678.

Pomník - bitka pri Handlovej na Novej Lehote

Pomník odhalený pri kríži na hranici chotárov Handlovej a Novej Lehoty 7.11.2008.

Výsek zo situačného náčrtu obce a jej blízkeho okolia od Johanna Lassloba, Linz (pri Dunaji).

Pozri lokalitu Kriegswiese pri potoku Lutila (nem. Grosswasser)!

Výsek zo situačného náčrtu obce a jej blízkeho okolia od Johanna Lassloba, Linz (pri Dunaji).

 

Z HISTÓRIE OBCE NOVÁ LEHOTA

Podpisy pod zmluvou medzi obcou Neuhey (Nová Lehota) a farárom Ignácom Viaminim z 20.februára 1804. (Z archívu fary v Novej Lehote.)

Podpisy pod zmluvou medzi obcou Neuhey (Nová Lehota) a farárom Ignácom Viaminim z 20.februára 1804. (Z archívu fary v Novej Lehote.)

Novú Lehotu založili nemeckí prisťahovalci v polovici 14. storočia na území svätokrížskeho panstva, ktoré bolo už od roku 1075 majetkom ostrihomského arcibiskupstva a od roku 1776 banskobystrického biskupstva. Všetko nasvedčuje tomu, že väčšina nemeckých prisťahovalcov prišla z už existujúcich susedných nemeckých dedín Handlová (nem. Krickerhau) a Janova Lehota (nem. Drexlerhau). Obyvatelia Novej Lehoty hovorili miestnym nemeckým nárečím, ktoré bolo príbuzné s nárečím Handlovej a Janovej Lehoty.

PRVÁ PÍSOMNÁ ZMIENKA

Záznam z vojenského popisu Novej Lehoty pri prvom vojenskom mapovaní Slovenska okolo roku 1785. (vojenský archív vo Viedni)

Záznam z vojenského popisu Novej Lehoty pri prvom vojenskom mapovaní Slovenska okolo roku 1785. (vojenský archív vo Viedni)

Meno obce sa po prvýkrát spomína v účtoch 48. ostrihomského arcibiskupa Hippolita d´Este

v roku 1487 ako Noua Leotta,

1773 Nowa Lehota,

1784 Neuhay,

1804 Uj Lehota, Neuhey,

1930 Neuhay

a od roku 1940 Nová Lehota – Neuhau.

Údolie potoka Dorfbach bolo pravdepodobne osídlené Slovákmi už pred príchodom Nemcov. Svedčia o tom slovensky znejúce názvy časti obce v miestnom nemeckom nárečí.

 

ADMINISTRATÍVNE ZARADENIE

Interiér rímskokatolíckeho kostola v Novej Lehote.

Interiér rímskokatolíckeho kostola v Novej Lehote.

Svätokrížske panstvo bolo od stredoveku súčasťou Tekovskej stolice (nem. Bars). Administratívym a hospodárskym centrom panstva bolo trhové poddanské mestečko Svätý Kríž (nem. Markt Heiligen Kreuz). Až do roku 1928 bol Sv. Kríž nad Hronom okresným mestom Novej Lehoty.

Potom až do roku 1946 ním bola Kremnica. Až potom začala Nová Lehota patriť do okresu Prievidza.
Nová Lehota patrila v minulosti pod Obvodný notársky úrad v Janovej Lehote, kde bola od r. 1895 štátna matrika. Do zriadenia samostatnej rím. kat. fary v roku 1784 filiálka patrila pod rím. kat. farský úrad v Janovej Lehote. 24. júla 1791 vysvätil prvý banskobystrický diecézny biskup, gróf Franz von Berchtoldt, barón von Ungerschütz, novopostavený kostol sv. Mikuláša v Novej Lehote.

 

ŽIVOBYTIE - POĽNOHOSPODÁRSTVO A ĎAĽŠIE

Nová Lehota vznikla podobne ako iné nemecké dediny Hauerlandu na brehu potoka s prednými, strednými a zadnými poliami, lúkami, pasienkami a lesmi. Chotár Novej Lehoty bol veľmi veľký, pretože doň patrili rozsiahle lesy Kľackej doliny (nem. Grund), kde bola od konca 18. do konca 19. storočia skláreň v lokalite Huta. Začiatkom 19. storočia sa robili pokusy s otvorením ťažby striebra v lokalite Schächtwald. Na zvoz dreva na pílu sa používala úvraťová konská železnica.
Nová Lehota bola poddanská dedina, ale úživnosť pôdy v jej chotári bola veľmi nízka. Preto už v roku 1776 odchádzali Novolehoťania na žatevné práce do južných a úrodnejších krajov. Vyklčovali rozsiahle pozemky v okolí dediny i v Kľackej dolline. Pracovali v lesoch pri ťažbe a zvážaní dreva a pálení dreveného uhlia.

V dedine boli dva obecné vodné mlyny a píla. Niekoľko píl bolo aj v Kľackej doline. Najväčšia vodná a parná píla na sútoku potokov Lutila (nem. Grosswasser) a Barina (nem. Grundwasser) existovala do roku 1928. Jej vlastníkom bola firma Vlastenecký drevopriemysel, a. s., Nová Lehota.
Do roku 1918 Novolehoťania masovo odchádzali za prácou so Budapešti, kde sa na stavbách priučili kamenárskemu, murárskemu a tesárskemu remeslu. Ženy i muži odchádzali na poľnohospodárske práce na majere na Dolniakoch.
V 20. a 30. rokoch 20. storočia odchádzali za prácou do Francúzska a od r. 1935 a počas II. svetovej vojny do Rakúska a Nemecka. Tým sa dá vysvetliť len minimálny nárast počtu obyvateľov z 1418 v roku 1920 na 1515 v roku 1944.

 

KONIEC NEMECKEJ DEDINY NOVÁ LEHOTA - NEUHAU

Novovytvorený erb Novej Lehoty, ktorý používajú krajania v Nemecku.

Novovytvorený erb Novej Lehoty, ktorý používajú krajania v Nemecku.

V zime 1944 - 45 boli obyvatelia obce evakuovaní pred blížiacim sa frontom do Sudiet, Rakúska a Nemecka. Pôvodne nemecká dedina Neuhau – Nová Lehota sa vyprázdnila. Tí, čo sa v lete 1945 vrátili, boli v roku 1946 vysťahovaní do Nemecka. Dedina Neuhau prestala existovať.

 

NOVÁ LEHOTA PO ROKU 1945

obal knihy Neuhau predná stranaObal knihy Neuhau zadná strana

Do opustenej dediny sa prisťahovali noví obyvatelia, hlavne presídlenci (repatrianti) z Maďarska, Rumunska, Francúzska. Živili sa prácou v handlovských uhoľných baniach, na poliach a v lesoch. V blízkosti obce sa nachádza Východná šachta Handlovských uhoľných baní.

Bývali obyvatelia nezabúdajú na svoju dedinu. Sú organizovaní v krajanských spolkoch, schádzajú sa a navštevujú svoju starú vlasť.
Johann Lasslob (1915) zostavil obsažnú publikáciu Neuhau ehemals eine deutsche Gemeinde in der Mittelslowakei (1980).

 Súčasťou knihy sú aj situačný plán obce k 31. 12. 1944 a mapa katastra Novej Lehoty.
Dnes má dedina 338 obyvateľov. Niže obce je záhradkárska osada. Veľa domov slúži pre rekreačné účely (chalupári).

 

Prehľad o Novej Lehote pripravil Ján Pivarči, Handlová 2009.