Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Dom z Handlovej vystavovali aj na miléniovej výstave v Budapešti

Dátum: 19.03.2022
Počet videní: 1810
Dom z Handlovej vystavovali aj na miléniovej výstave v Budapešti

Vnútorné rozdelenie domu záviselo od počtu členov rodiny.

Pod pojmom rodina si každý z nás predstaví rodičov a deti, niektorí pridajú starých rodičov, iní strýkov, stryné, ujov a tety, bratancov a sesternice, či krstných rodičov. Stretávame sa na oslavách, výročiach, svadbách a poh­reboch, ale každý máme vlastnú domácnosť a svoj zaužívaný režim. V minulosti to však vyzeralo inak. Preds­tavte si, že by na jednom gazdovstve, v jednom dome, žili starí rodičia, ich najstarší syn s manželkou a aj jeho deti so svojimi rodinami. Zdá sa vám to nepredstaviteľné? To verím, avšak v minulosti to bolo bežné. A práve vďaka tejto štruktúre „veľkorodiny“, typickej pre Handlovú a Novú Lehotu, vznikli kamenné poschodové domy s mnohými hospodárskymi stavbami.

Celú usadlosť tvoril kamenný dom, maštale s hnojiskom, ktoré boli postavené kolmo na dom na jednom konci, stodola, postavená priamo oproti domu a zároveň kolmo na maštale a šopa, ktorá kolmo priliehala k domu na druhom konci oproti maštaliam. V podstate tieto stavby tvorili obdĺžnik s dvorom a studňou uprostred. Zaujímavosťou je, že samotný dom bol pos­tavený dlhšou, bočnou stranou pozdĺž cesty a nie čelom k ceste. Domy boli pôvodne drevené, postavené zrubovou technikou a až neskôr bolo drevo postupne nahrádzané kameňom. Niektoré domy boli kombinované, teda mali spodné poschodie murované z kameňa a horné poschodie bolo drevené s hlineným tmelením. Mimochodom, vedeli ste, že práve poschodový zrubový dom z Handlovej bol v roku 1896 prezentovaný na miléniovej výstave v Budapešti ako tradičné bývanie Nemcov v Uhorsku?

Vnútorné rozdelenie domu záviselo od počtu členov rodiny. Srdcom bola samozrejme tzv. čierna kuchyňa s komorou, do ktorej sa vchádzalo z „parádnej“ izby, určenej na sviatočný čas alebo príležitostné vzácne návš­tevy. Oproti tejto izbe sa nachádzal pitvor a za ním ďalšie komory, ktoré boli chladnejšie, keďže sa nachádzali ďalej od vykurovaných priestorov. Poschodie tvorila chodba, z ktorej bol prístup do ďalších izieb a komôr. Nad vykurovaným priestorom spodného poschodia boli komory na spanie a v podstreší ďalšie skladovacie priestory. Strecha bola pokrytá slamou a až na prelome 19. a 20. storočia bola postupne menená za šindle a nové, moderné materiály.
V súčasnosti už máme na území mesta takýchto kamenných domov len málo. Niektoré z nich si pod novou fasádou ani nevšimnete, ale niektoré starostlivosťou a citlivým prístupom svojich majiteľov ožili a ihneď vás svojou krásou očaria.

Diana Kmeťová Miškovicová, foto: štátny archív Trenčín, pracovisko Bojnice

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.