Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Oslavu 20. výročia založenia komorného zboru Artanno presunuli na tento rok

Dátum: 16.01.2021
Autor: Mestský úrad Handlová
Počet videní: 2624
Oslavu 20. výročia založenia komorného zboru Artanno presunuli na tento rok

Komorný miešaný spevácky zbor Artanno vznikol v novembri roku 2000, pred dvoma mesiacmi teda dosiahol okrúhle výročie dvadsať
rokov.

Oslavy sa kvôli pandémii koronavírusu nekonali, zbor však plánuje v úspešnej práci pokračovať a na koncertné pódiá sa chce vrátiť hneď, ako to bude možné.

Na pôde Základnej umeleckej školy v Handlovej vznikol pred dvadsiatimi rokmi Komorný miešaný učiteľský spevácky zbor na podnet vtedajšej riaditeľky ZUŠ, Danky Bátorovej, keď v školskom roku 2000/2001 nastúpila do ZUŠ dirigentka známeho prievidzského špičkového Detského a Dievčenského speváckeho zboru Úsmev, Anežka Balušinská.

V roku 2000 mal zbor 11 zakladajúcich členov a časom postupne odchádzali a prichádzali speváci a to nielen z Handlovej, ale aj z Prievidze, Bojníc, najďalej z Kostolnej Vsi. Aktívnou speváckou činnosťou a dobrým výberom zborovej literatúry sa dostáva zbor už od svojho vzniku do povedomia Handlovčanov na rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach mesta Handlová, Domu kultúry mesta Handlová, Základnej umeleckej školy, oslavách významných výročí, bohoslužbách, tradičných vianočných a novoročných koncertoch, benefičných podujatiach, vernisáži výstav, plesov, svadbách. Neskôr zbor prijal názov Artanno a od roku 2009 sa zriaďovateľom zboru stal aj Dom kultúry mesta Handlová.

Artanno reprezentuje mesto na medzinárodných zborových prehliadkach, festivaloch a súťažiach. Zbor koncertoval viackrát v Českej republike (Třinec, Zlín, Hodonín, Jeseník), v Nemecku, Poľsku, Francúzsku, dvakrát v Belgicku a na medzinárodnej súťaži v Taliansku – v Rimini, kde si v roku 2009 vyspieval v silnej konkurencii bronz.

V súčasnosti v zbore spieva 14 spevákov, zo ZUŠ 8 / soprán – Anežka Balušinská, Jana Radovičová, Zuzana Magdinová / alt – Mária Schwartzová, Alexandra Vargová, Jana Kočnerová, Iveta Gogová / kontraalt - Zuzana Anjelová, Ľubica Šubová / tenor – Jozef Varga / bas – Radoslav Hasík, Pavol Lihotský, Ján Pisch/ klaviristkou zboru je Alexandra Vargová, Jozef Varga a Iveta Gogová (akordeón). Umeleckou vedúcou od začiatku až dodnes Anežka Balušinská.

2_2

Komorný miešaný zbor Artanno v roku 2011 získal Cenu mesta Handlová, ktorá mu bola udelená pri príležitosti 10. výročia založenia a za reprezentáciu zborového umenia doma i v zahraničí. Za dlhoročnú kultúrnu a osvetovú činnosť a za podiel na rozvoji zborového spevu na Hornej Nitre zboru udelila Pamätný list riaditeľka Regionálneho kultúrneho centra v Prievidzi.

Zbormajsterka: Mám rada všetky hudobné štýly. Zborový spev má svoje špecifiká

DSC00616

O zborovom speve a štyridsiatich rokoch práce v speváckych zboroch sme sa rozprávali s vedúcou komorného zboru Artanno, dirigentkou a hlasovou pedagogičkou, Anežkou Balušinskou.

Ako ste sa dostali k hudbe? Bola to priama cesta?

Od malička som veľmi rada spievala, rodičia to mali v krvi, s maminkou sme krásne “terckovali” a v rodine sme mali aj známeho operného speváka Štefana Hozu. Rodičia mi kúpili akordeón a chcela som sa prihlásiť do ľudovej školy umenia. Žiaľ, nevzali ma, lebo som už bola staršia. Najprv som bola samouk a až v ôsmej triede som začala chodiť súkromne na akordeón a klavír. Zúčastňovala som sa všetkých speváckych súťaží, aj celoštátnych. V deviatom ročníku som bola členkou folklórneho súboru Vtáčnik. Po ukončení základnej školy bolo mojou veľkou túžbou študovať spev na konzervatóriu, na prvýkrát ma však nezobrali. Neodradilo ma to, ako študentka gymnázia som rok chodila na súkromné hodiny spevu. Po roku som talentové skúšky na Konzervatóriu v Žiline urobila a veľký sen sa mi splnil. Bola som jeho poslucháčkou od roku 1974 do roku 1980. Vnímať hudbu, dostať sa do jej hĺbky a dôsledne vypracovať každú vokalízu, pieseň, či áriu, ma naučila pani profesorka Dita Gabajová. Často si pri mojej pedagogickej práci pripomínam jej slová: „Ak chceš byť so svojou prácou a výsledkami spokojná, rob to s láskou. Ak budeš raz učiť deti, prejavuj im lásku. Len tak môžeš byť sama so sebou spokojná.” Mala pravdu.

Vašou prvou hudobnou zastávkou bol folk?

K roku 1980 patrí v mojom živote aj zrod folkovej skupiny Vločka. Zaujali sme vlastnou tvorbou, zúčastnili sme sa prvého ročníka festivalu Kremnické Gagy a zvíťazili na Hudobnom festivale mladých v Prievidzi a o rok neskôr v Bojniciach. Do dvoch rokov sme patrili medzi špičku folkovej hudby. Vlastná hudobná tvorba, nové, nápadité prvky v hudobnom prejave, originálne texty, sólový a vokálny prejav priniesli Vločke celý rad ocenení. V rokoch 1984 a 1985 sme účinkovali na legendárnom festivale Porta, koncertovali sme aj v NDR, nahrávali v Slovenskom rozhlase. Kapela sa rozpadla v roku 1987, s čím som sa dlho nevedela zmieriť. Kedy ste začali spievať v zbore? Už počas štúdia na konzervatóriu som rada spievala v Dievčenskom speváckom zbore a Žilinskom miešanom zbore. V roku 1977 sme reprezentovali Československo na medzinárodnom hudobnom festivale v anglickom Llangollene vo Wallese. Bol to zážitok na celý život a ani vo sne mi nenapadlo, že o niekoľko rokov sa tam vrátim ako dirigentka vlastného zboru. A nie raz! Po konzervatóriu som nastúpila ako učiteľka spevu do ľudovej školy umenia v Bojniciach a okrem vyučovania som bola aj speváčkou a hlasovou pedagogičkou Ženského speváckeho zboru pri ĽŠÚ v Bojniciach. Neskôr som spolupracovala aj s Prípravným a Detským speváckym zborom Prieboj, v roku 1984 som začala dirigovať Prípravný spevácky zbor Priebojček. Po materskej dovolenke som nastúpila do ĽŠÚ v Prievidzi a začala som spievať v Miešanom speváckom zbore Rozkvet. V školskom roku 1989/1990 som začala pracovať ako hlasová pedagogička a dirigentka Detského speváckeho zboru Úsmev.

Ako Vás “úsmeváci” prijali?

Úsmev dirigovala Magdaléna Orlíková, ktorá ma na smrteľnej posteli v roku 1989 požiadala: „Sľúb mi, Anežka, že ich neopustíš, sú to všetko moje deti, uvidíš, ony Ti to s láskou vrátia.” Sľúbila som, že budem v jej práci pokračovať. Zdedila som zbor so 110 členmi, od štvorročných detí po dospelých. Začiatky boli strastiplné, lebo zbor ma veľmi neprijal. Predtým som totiž pracovala s konkurenčným zborom Prieboj a medzi Úsmevom a Priebojom bola neuveriteľná umelecká rivalita. Navyše s dirigovaním som nemala skoro žiadne skúsenosti. Musela som sa všetko učiť. Tá cesta bola veľmi náročná a mnohé cenné rady mi dal Dr. Štefan Klimo, bývalý dirigent speváckeho zboru Lúčnica, za čo som mu vďačná dodnes. S Úsmevom sme sa za niekoľko rokov zaradili medzi špičkové telesá na Slovensku, aj v Európe. Absolvovali sme najkrajšie a najťažšie súťaže na svete, medzi inými aj najťažšiu svetovú súťaž v Llagollene, kde sme v roku 1994 získal titul najlepší zbor sveta a špeciálnu cenu Sira Gwyna Williamsa. Za štyri roky práce sme sa dopracovali veľmi ďaleko. V roku 1996 sme súťaž absolvovali opäť, aj s ľudovou hudbou bratov Muchovcov z Terchovej, kde sme v ženskej kategórii vyspievali druhé miesto. Zúčastnili sme sa ale aj súťaží vo Francúzsku, Španielsku, Švédsku, Dánsku, Belgicku, Nemecku a aj v Kanade.

Pomaly sa dostávame k roku 2000, kedy ste založili komorný spevácky zbor Artanno.

V roku 1990 sme sa s rodinou presťahovali do Handlovej a v roku 2000 som začala učiť na handlovskej Základnej umeleckej škole. Už v roku 2000 vznikol zo žiakov školy Prípravný spevácky zbor Barborky a vtedajšia pani riaditeľka školy dala podnet na založenie speváckeho zboru Artanno. Tvorili ho najmä učitelia ZUŠky a rýchlo sa nám začalo dariť. Keď som však už mala šesť zborov, musela som si vybrať tie, ktoré zvládnem. Skončila som v Rozkvete, medzičasom skončil aj Úsmev a začala som sa naplno venovať speváckemu zboru Artanno. Za dvadsať rokov práce s Artannom sme absolvovali prekrásny umelecký život. Mali sme obrovské zázemie, podporovala nás miestna ZUŠka, aj Dom kultúry. Handlovská verejnosť nás pozná z tých najdôležitejších kultúrnych a spoločenských podujatí. Boli sme pri všetkých najvýznamnejších udalostiach mesta.

Strasbourg_062

Mali ste úspechy aj na súťažiach?

Súťaží sme sa veľmi nezúčastňovali, boli sme iba raz, na medzinárodnej súťaži v Rimini v roku 2009. Komorných zborov totiž na Slovensku až tak veľa nie je. Skôr sú to vokálne skupiny, tých je viac, ale komorných speváckych zborov je málo. Preto ani súťaže často našu kategóriu neotvárajú. Sústreďovali sme sa na koncertné podujatia, každý rok sme organizovali vlastný koncert.

Aký má Artanno repertoár?

Repertoár máme rôznorodý. Začali sme so sakrálnou tvorbou, vychádzali sme zo starej muziky, ale spievame aj úpravy slovenských a českých ľudových piesní, robili sme spirituály, afrosongy, literatúra teda bola rôznorodá. Duchovná hudba však možno bola na prvom mieste. Spracovali sme aj banícke piesne, upravil ich pre nás hudobný skladateľ Pospíšil z Česka. Keď som začala chodiť na svetové súťaže do porôt, stretávala som sa s tvorbou mnohých zborov a samozrejme som tie najzaujímavejšie skladby, čo sa mi páčili, doniesla domov.

Kto tvorí zbor dnes a koľko ľudí ním za dvadsať rokov prešlo?

Sme komorný zbor, začínali sme v malom obsadení, bolo nás asi desať, maximálny počet za ten čas bol štrnásť. Neboli sme len Handlovčania, ale aj speváci z okolia, z Prievidze, Bojníc. Sme fanúšikovia zborového spevu. Členská základňa sa stále mení, je to kolobeh zborového života. Úplne presne som to nepočítala, za tých dvadsať rokov súborom prešlo možno pätnásť spevákov. Väčšinou sú to speváci s hudobným vzdelaním. Sú to ľudia, ktorí chodili do zborov, preto sa s nimi pracuje ľahšie. Dobrý zbor musí byť kolektív ľudí, ktorí sú pre túto prácu nadšení. To vlastne ani nie je práca, je to koníček. Ľudia sa prídu aspoň raz za týždeň na tie dve hodiny na skúšku odreagovať od bežného pracovného života a ponoriť do hudby. Ľudia zo skúšok odchádzajú iní. Teraz máme aktuálne dvanásť členov. Doba nám však nepraje, skoro rok nespievať, to je pre takéto teleso veľmi smutné obdobie, ale tento problém máme všetci.

Vydali ste aj nejaké albumy?

Doteraz sme vydali dve CD. Jedno si objednalo naše mesto, bývalý primátor Podoba nám umožnil nahrať slovenské piesne, druhé CD je vianočné a nahrávali sme ho v kaplnke Bojnického zámku, kde je úžasná akustika. Tam sme nepotrebovali žiadne dodatočné mikrofóny, žiadnu techniku. Celý život mi ozvučovacia technika robí veľké problémy, lebo skresľuje súzvuk, ktorý by človek chcel počuť. Koncerty sú najkrajšie v chrámoch. Tam človek počuje svoj hlas, kostolom sa nesie krásny súzvuk s jemnou ozvenou, to je najväčšia radosť.

Na ktoré koncerty spomínate najradšej?

Najkrajšie roky s Artannom prišli asi po desiatich rokoch práce. Mali sme dobrý repertoár a už nás oslovovali a pozývali spievať. Úžasný koncert sme mali na pôde Europarlamentu v Štrasburgu, bol to prekrásny zájazd, navštívili sme aj Belgicko, neuveriteľne sa o nás postarali. Bolo vidieť, že milujú zborový spev. Bývali sme v rodinách, ľudia boli srdeční a koncerty boli krásne pripravené. Ale nezabudnuteľné boli aj koncerty v Čechách, v Poľsku, v Taliansku, máme na čo spomínať.

Čo by zaznelo na koncerte k dvadsiatemu výročiu Artanna, keby sa mohol uskutočniť?

Koncertný program k dvadsiatemu výročiu bude rôznorodý. Väčšinou začíname sakrálnou tvorbou, budú to teda duchovné piesne, časť programu budú ľudové piesne, najväčšia časť programu by mala byť venovaná úpravám slovenských piesní, zaspievame nejaké spirituály. Novinky nebudú žiadne, lebo nedávno odišli traja členovia, noví členovia si preto musia osvojiť starší repertoár, premiérové skladby teda neplánujeme. Nové skladby cvičiť nebudeme, ak trištvrte roka zbor neskúša, je to zlé. Radšej chceme zaspievať staršie skladby tak, ako si ich ľudia pamätajú, aby boli umelecky hodnotné.

Vy v zbore spievate soprán a zároveň dirigujete. Je to bežné?

Nikdy som nebola zvyknutá pred zborom stáť. Ale pri komorných telesách je to bežné. Stáť je potrebné pred veľkým zborom, pri komornom telese stačí pohľad, malé gesto a speváci hneď vedia. Kontakt so spevákmi mám počas celého koncertu. Pred koncertom človeku stúpne adrenalín a tlak je obrovský. Keď však človek dobre zaspieva, je to úžasný pocit.

Aký hudobný štýl je Vám najbližší?

Bavila ma ľudová pieseň, ale v tom období sa nedala študovať ľudová hudba. Študovala som operný spev, ale neskončila som pri opere. Preto sa mi páči, keď spevák dokáže zaspievať operu, operetu, ľudovú pieseň, aj populárnu pieseň. Mám rada všetky hudobné štýly. Ja mám napríklad rada aj rockové sklady, učím pop, páči sa mi folk, aj country, nemôžem povedať, že by som robila iba zborovú prácu. Zborový spev však má svoje špecifiká. Je založený na dobrej intonácii, dynamike a kvalitnom výraze speváckeho repertoáru.

kaplnka

Fotografia z nahrávania CD v kaplnke Bojnického zámku.

FOTO: ARCHÍV AB

Autor: Silver Jurtinus

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.