Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Bude mať Handlová v roku 2023 v rozpočte o 1,3 mil. eur menej?

Dátum: 04.05.2022
Počet videní: 1646
Bude mať Handlová v roku 2023 v rozpočte o 1,3 mil. eur menej?

Únia miest: Prostriedky na zníženie dosahu zdražovania nemôžu ísť na úkor samospráv.

Samosprávy podporujú prorodinnú politiku štátu, upozorňujú však, že jej opatrenia nemôžu ísť na úkor financií, ktoré majú mestá a obce na zabezpečenie služieb svojim obyvateľom. Zdôraznili to predstavitelia Únie miest Slovenska (ÚMS). Na stredajšom tlačovom brífingu pred Úradom vlády SR vyzvali, aby vláda hľadala prostriedky na zníženie dosahu zdražovania vo vlastných rezervách a prostredníctvom úspor v rezortoch.

Predstavitelia miest upozorňujú, že na krytie zvýšených výdavkov nebude stačiť vyššie zdanenie bohatých firiem, ako to kabinet avizuje, peniaze sa majú zobrať aj samosprávam. „Ak ale štát zoberie peniaze samosprávam, aby dal peniaze na zvýšené benefity ľuďom, zároveň im peniaze berie, keďže kráti peniaze, ktoré slúžia na financovanie školských zariadení, bezpečnosti, kultúry, športu a ďalších služieb," upozornil prezident ÚMS a primátor Trenčína Richard Rybníček.

Za mesto Handlová sa tlačového brífingu zúčastnil viceprimátor, Radoslav Iždinský. Podľa primátorky Handlovej, Silvie Grúberovej, pre Handlovú by to znamenalo zhruba o 1 300 000 eur menej pre rok 2023. Primátorka Zvolena Lenka Balkovičová upozornila, že sľubovaním benefitov, ktoré kryje z rozpočtu samospráv, spôsobuje vláda negatívne vnímanie miest a obcí. „Tie sú nútené hľadať potrebné prostriedky buď krátením služieb, alebo zvyšovaním poplatkov a miestnych daní," vysvetlila. „Nechceme, aby rozhodnutia vlády, kladené na samosprávy, boli na úkor života v mestách a rozvoja miest," dodala.

Viceprezident ÚMS a primátor Bratislavy Matúš Vallo považuje za neprijateľné, aby opatrenia, ktoré majú byť v konečnom dôsledku financované z rozpočtov samospráv, štát so samosprávami  nekonzultoval. Upozornil, že v nedávnej minulosti bolo prijatých viacero takých legislatívnych opatrení. „Chceme byť pre štát partnermi, nie podriadeným subjektom, ktorému sa budú len ukladať nariadenia," zdôraznil Vallo. Pripomenul pritom výraznú pomoc, ktorú samosprávy poskytli štátu v krízových situáciách.

Primátor Partizánskeho Jozef Božik upozorňuje, že argumentom štátu pre to, aby opatrenia "zatiahli" samosprávy, nemôže byť, že sa zvyšujú podielové dane. „Vyššie výnosy z daňových príjmov pre samosprávy nepokrývajú zvýšené náklady pri zabezpečení rozšírených kompetencií," upozornil. „Mestá a obce budú mať v tejto situácii problém zabezpečiť vyrovnaný rozpočet, menšie sídla budú mať vôbec problém prežiť," vyhlásil Božik o možnom scenári ďalšieho vývoja.

Zástupcovia miest vyzývajú vládu, aby prehodnotila svoj postoj k samosprávam. „Oni nám síce deklarujú našu dôležitosť, oceňujú nás, ale keď prijímajú opatrenia, ktoré sa nás dotknú, už ich nezaujímame," upozornil Rybníček. Avizuje preto, že ak sa postoj centrálnej moci k samosprávam nezmení, sú i mestá pripravené poukazovať na defektné kroky vlády na verejných zhromaždeniach, na ktoré prepravia svojich občanov.

Vláda chce na pomoc ľuďom v súvislosti so zdražovaním minúť tento rok 260 miliónov eur, budúci rok to má byť vyše miliardy eur. Na konkrétne opatrenia premietnuté do nariadení vlády a zákonov sa ešte čaká. Vláda avizovala, že zvýšené výdavky štátu na pomoc ľuďom so zdražovaním by malo z podstatnej časti zaplatiť zvýšenie daní pre 100 mimoriadne bohatých firiem.

(TASR/INU)

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.