Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Karol Mikuláš dostal Rad Ľudovíta Štúra I. triedy

Dátum: 02.01.2023
Počet videní: 1365
Karol Mikuláš dostal Rad Ľudovíta Štúra I. triedy

Najstarší československý baník dostal štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.

Prezidentka Zuzana Čaputová udelila pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania 28 osobnostiam, šiestim z nich in memoriam. Slávnostný ceremoniál sa uskutočnil v budove Slovenskej filharmónie v Bratislave.

Na ceremoniáli sa zúčastnili predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina), dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger (OĽANO), viacerí poverení ministri a ďalší predstavitelia verejného života. Pozvanie prijali aj český, rakúsky a poľský prezident Miloš Zeman, Alexander Van der Bellen a Andrzej Duda, ako aj predsedníčka Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markéta Pekarová Adamová a ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková.

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu získal najstarší československý baník, účastník Slovenského národného povstania (SNP) prenasledovaný komunistickým režimom Karol Mikuláš.

Karol Mikuláš sa narodil 2. júla 1922 v Handlovej, jeho život bol od detstva spojený s baníckou tradíciou. Baníkom bol i jeho otec, vďaka ktorému sa začal zaujímať o sociálne otázky a postavenie robotníkov. Začal navštevovať Sokol a veril ideálom prvej Československej republiky.

Zúčastnil sa na veľkom štrajku baníkov v Handlovej na jeseň 1940, čo bol zároveň najväčší štrajk počas vojnovej Slovenskej republiky. Aj preto sa oň ako o nepriateľskú osobu zaujímala Ústredná Štátna bezpečnosť. Tajná služba Tisovho režimu ho potom hľadala aj preto, že odmietol narukovať do Slovenskej armády.

Keď vypuklo SNP, zapojil sa doň a zúčastnil sa napríklad na ťažkých bojoch pri Telgárte. Až po skončení vojny sa dozvedel, že jeho otca zatklo gestapo a zomrel v koncentračnom tábore v Sachsenhausene. Podľa jeho vzoru sa vrátil k baníckej profesii.

Bol autorom viacerých inovácií, ktorých cieľom bolo uľahčiť robotníkom prácu pod zemou. Táto jeho snaha sa však napokon stala zámienkou, pre ktorú sa opäť stal predmetom záujmu tentoraz komunistickej Štátnej bezpečnosti. V roku 1955 ho po vykonštruovanom obvinení, že založil protištátnu skupinu, obvinili zo sabotáže a z podpaľačstva 30 000 tonovej kopy uhlia. V roku 1955 ho odsúdili na štyri a pol roka vo väzení. V rámci výkonu trestu sa ocitol v uránovej bani. Po odpykaní trestu nezanevrel na banícku profesiu a opäť sa k nej vrátil.

Vlani v júli sa dožil 100 rokov.

 

(TASR)

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.