Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Paralympionik Peter Moravčík získal svetové uznanie

Dátum: 08.05.2021
Autor: Mestský úrad Handlová
Počet videní: 2308
Paralympionik Peter Moravčík získal svetové uznanie

Uznanie za rozvoj a propagáciu volejbalu v stoji.

Medzinárodná federácia paravolejbalu 24. apríla, pri príležitosti Medzinárodného dňa paravolejbalu, ocenila osobnosti, ktoré významným spôsobom prispeli k rozvoju a propagácii volejbalu v stoji. Medzi ocenenými osobnosťami bol aj Handlovčan, Peter Moravčík. Peter Moravčík hrával volejbal na strednej škole v Novákoch. Po úraze v roku 1991, keď prišiel o nohu, hľadal, čo by mohol robiť. „Prišiel za mnou Peter Matiaško a povedal mi, aby som sa dal na volejbal. Na jar v roku 1992 som sa v Kováčovej naučil chodiť, v máji som už bol na prvom turnaji v Paríži a v auguste, do roka a do dňa ako som prišiel o nohu, už som bol na paralympiáde v Barcelone,“ povedal. Paravolejbal v stoji sa prakticky nelíši od klasického volejbalu. Jedinou podmienkou je, že každý hráč musí mať aspoň minimálne telesné postihnutie. „Každé postihnutie bolo obodované. Ja nemám pod kolenom nohu, to bolo za 4 body. Ten, čo nemal nohu až nad kolenom alebo nemal ruku, mal 6 bodov. Celý šesťčlenný tím musel mať dokopy 24 bodov. Tým bolo zabezpečené, aby ten volejbal bol konkurencieschopný pre každého. Pre ťažšie aj ľahšie postihnutých.“ Volejbal v stoji však medzi paralympijské disciplíny už nepatrí. Nahradil ho volejbal v sede. „V sedacom volejbale rozdiely v postihnutí medzi hráčmi úplne odbúrali. Kto si sadol na zem, ten mohol hrať volejbal. To je ale nezmysel, ktorý je proti logike. Človek po úraze by sa predsa mal čo najskôr postaviť na nohy, nie sedieť.“

178532597_4320123468038193_2977961415379537428_n

Počas dvadsaťpäťročnej kariéry Peter Moravčík precestoval celý svet

Zúčastnil sa na troch paralympiádach – v Barcelone, v Atlante a v Sydney a na každej stál na stupňoch víťazov. S tímom spoluhráčov sa každý rok zúčastňoval aj svetového pohára a majstrovstiev sveta a ako skonštatoval, od roku 1992 sa stalo len raz, že nedostal medailu. Dvakrát svetový pohár dokonca vyhrali. Okrem toho je Peter Moravčík aj trinásťnásobný majster Slovenska. Jedným dychom však dodáva, že športu aj veľmi veľa obetoval. „Pri každom medzinárodnom turnaji trvala príprava šesť až osem mesiacov v roku, takže my sme boli v tom období platení profesionáli. Dennodenne sme sa pripravovali, človek bol od rodiny, domov prišiel v piatok a v nedeľu už odchádzal na ďalšie sústredenie. Keď som to chcel robiť na vysokej úrovni, bolo to dosť náročné.“ Naposledy súťažil na majstrovstvách sveta para-plážového volejbalu v Kazachstane, „Skončili sme štvrtí. Plážový volejbal nie je pre mňa. To je pre tých, čo majú postihnuté ruky. Pohyb v piesku je pre ľudí s amputovanou nohou veľmi náročný.“ Sám o svojom hendikepe hovorí, že je to „v podstate kozmetická vada. Keď som hral so zdravými chalanmi, keď som mal podkolienky, nikto ani nevedel, že nemám nohu. Až kým sa mi nezlomila protéza,“ smeje sa úspešný športovec. Najčastejšie hrával so zdravými, hrali okresnú, krajskú aj tretiu ligu a buď trénoval alebo aj sám hral. Ani pandémia koronavírusu ešte nemusí byť bodkou za úspešnou kariérou. „Keď sa s chalanmi zídeme dokopy po korone, uvidíme.“ Že si naňho v Medzinárodnej federácii paravolejbalu spomenuli, ho príjemne prekvapilo. „Medzinárodný paralympijský výbor si spomenie skôr, ako ten domáci. Je to taká čerešnička na torte.“

179043909_3824237314278677_4135097471226191709_n

Bronzový tím volejbalistov na paralympiáde v Sydney v roku 2000. Peter Moravčík s číslom 7 vľavo za trénerkou Helenou Hankovou.

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.