Handlová má ďalšiu národnú kultúrnu pamiatku zapísanú v oficiálnom zozname
Ľudový dom známy ako "Franzov dom" získal uznanie pamiatkarov.
Pri vstupe do Handlovej v smere od Prievidze návštevníkov zaujme pohľad na špecifické staré domy. Kamenné viacgeneračné gazdovské domy pripomínajú stavby v nemeckých osadách, Bavorsku, či Rakúsku. Niektoré sú obývané s viditeľnými stavebnými úpravami, iné ešte v pôvodnom stave volajúce o pomoc.
Pomoci sa dostalo jednému z domov od lokálpatriota Andreja Jedlovského. Rozhodol sa jeden z týchto pôvodných domov zachrániť. Vybral si tzv. Franzov dom, ktorý v roku 2009 kúpil a začal jeho revitalizáciu. Išlo o dom, ktorý dovtedy neprešiel žiadnymi novodobými stavebnými úpravami, bol v havarijnom stave. Obnovovacie práce trvali viac než 10 rokov. Šetrnými remeselnými postupmi sa mu podarilo zachovať špecifický pôvodný charakter stavby. Starý dom citlivo prispôsobil požiadavkám bývania a zariadil cennými kusmi zreštaurovaného historického nábytku. Vytvoril tak jedinečný interiér, ktorý priznáva spôsob života na konci 19. storočia v Handlovej.
Podľa textu v tabuľke na fasáde dom postavili v roku 1883, písomné historické pramene dopĺňajú, že to boli bratia Michael a Paul Franzoví. Franzov kamenný dom je prvý, ktorý sa doteraz podarilo zachrániť pred zánikom a odovzdať ho v pôvodných hodnotách ďalším generáciám.
Obnova Franzovho domu obstojí aj najprísnejším pamiatkarským kritériám.
V roku 2022 získala táto budova regionálne ocenenie PRO PATRIA za záchranu a obnovu tradičnej architektúry regiónu Horná Nitra. V polovici júla tohto roka prišla mestu písomná informácia od Pamiatkového úradu SR (PÚ), v ktorom oznamujú zápis národnej kultúrnej pamiatky ľudového domu do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. Vlastníkom objektu sú Andrej Jedlovský z Handlovej a Lenka Dimunová z Prievidze. Ľudový dom, známy ako Franzov dom, stojí na Prievidzskej ulici. V zmysle pamiatkového zákona je oficiálnym nositeľom súboru pamiatkových hodnôt historickej, spoločenskej, urbanistickej, architektonickej a umelecko-remeselnej z oblasti starej Handlovej.
Podľa pamiatkarov je historicky hodnotným už samotný originál kamenného nemeckého domu, ktorého stavba sa zachovala v plnom rozsahu. Staré kamenné domy boli stavané nemeckým obyvateľstvom ako viacrodinné, čo dokazuje aj veľkosť stavby a spôsob jej vnútorného členenia. Z nej vieme odvodiť ako bol organizovaný život rodiny v nemeckom etnickom prostredí. Ako súčasť postupne budovanej hospodársko-obytnej kolónie kamenných domov mimo centra mesta má dom významnú urbanistickú hodnotu. Urbanizmus pôvodnej zástavby je tu ešte citeľný. Domy rekonštruované do pôvodnej podoby vracajú tejto lokalite výnimočný charakter s typickým obrazom kamenných blokových poschodových domov v handlovských osadách. Boli stavané pre spríbuznené, spoločne hospodáriace rodiny. Rozdelenie na viaceré obytné jednotky so vstupmi v prízemí a bývaním orientovaným na poschodie je typické pre začiatok 20. storočia. Významným architektonickým prvkom je zaklenutá čierna kuchyňa, ktorá je v južnej zrekonštruovanej časti domu zachovaná. Zachovaný je originál konštrukcie obvodových múrov z kamenných blokov, s priznaním kameňa ako konštrukčného prvku. Z pohľadu od cesty sú kamenné bloky hladko opracované a uložené na sebe v líniách, pričom bielym vápnom je zatreté len ich škárovanie. Tento detail vytvára charakteristický vizuál kamenných fasád nemeckých kamenných domov. Na fasáde je čitateľne zachovaná pôvodná osovosť a veľkosť otvorov, na niektorých oknách sú prevliekané mreže a exteriérové kovové okenice. V zrekonštruovanej časti domu je v interiéri cítiť pôvodný archaický výraz – kresané trámy stropov, nehladené interiérové omietky, drevené či hlinené podlahy, výplne dverí s pôvodným mechanizmom zatvárania. Umelecko remeselná hodnota spočíva v zachovaní detailov a stavebných prvkov domu ako tesané segmentovo klenuté portály, drevené stropné trámy a schodiská, kované prvky dverí a okien.
Zariadenie interiéru, mobiliár, jednotlivé kusy nábytku a dekoratívne predmety majiteľ roky zbieral a odkupoval, či dokonca sám vyrábal. Ako si zaspomínal pred časom pán Jedlovský: „Tento dom ponúkali za primeranú cenu na ten stav, v akom bol. Normálny človek by ho nekúpil. V streche bola obrovská diera, ešte jednu zimu a tá strecha by padla. Boli tu deravé stropy, žiadna elektrina, voda, nič. Namiesto okien boli zadoskované otvory. Keď som vstúpil do hlavnej izby, bola tam úplná tma, ani som nevidel, čo tam je.“
Andrej Jedlovský sa musel pri rekonštrukcii naučiť mnoho profesií. „Všetko, čo som potreboval, som buď vyhľadal a kúpil alebo som si to musel vyrobiť. Aj obrázky na skle som maľoval sám.“ Majiteľ neprestáva v dopĺňaní zariadenia: „Nedávno sa mi podarilo získať skutočne archaický kredenc, ktorý bol pôvodne v dome a po niekoľkých desaťročiach sa teda vráti na pôvodné miesto.“ Na otázku, aké má zámery do budúcnosti, odpovedá: „ Bude záležať aj od majiteľky druhej časti domu ( tá je stále v pôvodnom havarijnom stave) ako veľmi sa rekonštrukcia priblíži aspoň do stavu zo začiatku 20. storočia.“
Ako uvádzajú v oznámení samotní pamiatkari: „Ide o kvalitné prevedenie rekonštrukcie a výsledok obnovy južnej časti domu, ktorá bola zrealizovaná od roku 2009 ako dôkaz rešpektu vlastníka k originálu, jeho snaha získavania exaktných informácií o histórii domu a uplatnenie v stavebných postupoch aj zariadení domu, čo potvrdzuje opodstatnenosť jeho pamiatkovej ochrany.“
Podľa vyjadrenia Márie Dvončovej, vedúcej KPÚ Trenčín, pracovisko Prievidza: „ Samotné označenie objektu za Národnú kultúrnu pamiatku je v podstate „poctou“ pre daný objekt, ktorý sa dostáva do „elitného“ klubu vyvolených , pretože v zmysle zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu môže byť za NKP vyhlásený iba objekt , ktorý má nadregionálny charakter, je výnimočný svojimi parametrami ako aj spôsobom využitia.“
Zároveň dodáva, že: „Od doby vyhlásenia je daný objekt pamiatkovo chránený v zmysle zákona, teda akýkoľvek zásah na danom objekte musí byť konzultovaný a následne odobrený príslušným krajským pamiatkovým úradom. Povinnosti vlastníka upravuje hore uvedený zákon , no a čo sa týka výhod je v zmysle pamiatkového zákona možnosť požiadať o finančný príspevok z fondu Ministerstva kultúry SR (pôvodný názov fondu - Obnovme si svoj dom). Žiaľ táto čiastka nie je nárokovateľná a jej konečná podoba je v rukách komisie.“
Andrej Jedlovský na margo tohto uznania povedal: „Vyhlásenie domu za národnú kultúrnu pamiatku je potvrdenie výnimočnosti kamenných domov v Handlovej. Nejedná sa len o tento dom, ale aj dom na Pekárskej ulici a v Novej Lehote, ktoré žiaľ majitelia nemajú záujem vyhlásiť za NKP, čo je veľká škoda.“ Vďaka projektu Oživené pamiatky sa o dome dozvedeli aj návštevníci z rôznych krajín, ktorí prišli obdivovať handlovské domy, ktoré sú skutočne výnimočné a svojim výzorom nemajú u nás ani v širšom okolí obdobu.
Do handlovského zoznamu národných kultúrnych pamiatok bol v roku 2024 zapísaný Franzov dom a patria sem tiež Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej na Námestí baníkov, Kostol sv. Mikuláša v Novej Lehote, Pomník padlým v 1. a 2. svetovej vojne na mestskom cintoríne, Pamätná tabuľa k štrajku z roku 1918 na Štrajkovej ulici, Pamätník SNP na Námestí baníkov, Usadlosť roľnícky dvor v Morovne a Pamätník obetiam banských nešťastí na mestskom cintoríne.
Text: Eva Poláková
Foto: Archív MsÚ Handlová
