Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Handlovské kamenné domy raz budú stáť stotisíc eur

Dátum: 12.03.2021
Autor: Mestský úrad Handlová
Počet videní: 2220
Handlovské kamenné domy raz budú stáť stotisíc eur

Handlovčana Andreja Jedlovského odmalička fascinovali handlovské kamenné domy.

Pred dvanástimi rokmi sa rozhodol, že jeden kúpi a postupne ho zrekonštruoval do pôvodnej podoby. Dnes je jeho dom na konci Prievidzskej ulice jednou z najkrajších ukážok tzv. Steinbloß still, architektonického štýlu typického pre oblasti, ktoré kolonizovalo nemecké obyvateľstvo.

Andrej Jedlovský vyrastal v činžiaku, ale odmalička sa mu páčil kamenný dom na Pekárskej ulici. „Netušil som, že Handlová má nejakú nemeckú kultúru, že tu nejakí Nemci vôbec boli. Dozvedel som sa to až v škole od našej nemčinárky, pani Beznoskovej. Ona nám rozprávala o nemeckej histórii v Handlovej, tak som zistil, že tie domy sú nemecké a postupne som sa o to začal zaujímať. Keď som začal pracovať, chcel som v takom dome bývať,” povedal Andrej Jedlovský.

stit tabulka

Dôležitým rysom handlovských domov je tabuľka s nápisom roku stavby domu a často aj menom majiteľa domu, ktorý chcel po sebe zanechať pamiatku pre budúce generácie. Už nikde inde na Slovensku sa takéto nápisy nenachádzajú, dokonca ani v oblastiach osídlených nemeckým obyvateľstvom.
FOTO: FACEBOOK KRICKERHAUER STEINBLOSS-STIL

Roky bádania

Inzerát na predaj kamenného domu na Prievidzskej ulici objavil po dvoch rokoch hľadania. „Tento dom ponúkali za primeranú cenu na ten stav, v akom bol. Normálny človek by ho nekúpil. V streche bola obrovská diera, ešte jednu zimu a tá strecha by padla. Boli tu deravé stropy, žiadna elektrina, voda, nič. Namiesto okien boli zadoskované otvory. Keď som vstúpil do hlavnej izby, bola tam úplná tma, ani som nevidel, čo tam je.” Keď dom kúpil, začal amatérsky bádať. „Mal som dvadsať rokov a vôbec som netušil, ako to mohlo voľakedy vyzerať. Študoval som knihy, hľadal na internete. Trvalo mi to roky. Nenašiel som však žiadnu fotku z interiéru tradičného domu v Handlovej. Inšpiráciu som hľadal aj v dedinách okolo Kremnice. Keď som už našiel nejaké interiéry, chcel som ich zrekonštruovať presne, nechcel som tam starožitnosti, ktoré nie sú z tohto prostredia. Muselo to byť priamo z okolia Handlovej.” Originálne lavice mu daroval ujo, truhlice našiel v Nitrianskom Pravne, postele sú z Handlovej a stôl si vyrobil sám podľa fotky z Lúčok. Kým si však nebol istý, že je to ten správny typ, do domu ho nedal. „V literatúre je ten stôl opísaný iba slovne, obrázok k nemu nebol. V Pravne som našiel tento typ stola, tak som vyrobil jeho repliku. Neskôr som zistil, že starý stôl má aj môj sused a vyzerá skoro ako ten môj, takže som sa trafil.” Andrej Jedlovský sa musel pri rekonštrukcii naučiť mnoho profesií. „Všetko, čo som potreboval, som buď vyhľadal a kúpil alebo som si to musel vyrobiť. Aj obrázky na skle som maľoval sám.” S kachľovou pecou si však sám neporadil. „Roky som ani nevedel, že v rohu izby boli kachle. Keď som dom kúpil ostala z nich iba murovaná časť. Keď som videl fotku kachľovej pece Rastislava Haronika z Vyšehradného, pochopil som, že to je presne ono. Tak som mu napísal, on mi ju vyrobil a farebnosť doladil podľa črepov kachlí, ktoré sme tu našli.”

Zážitkové ubytovanie

Študovaním odbornej literatúry pán Jedlovský zistil, že handlovský kamenný dom má predobraz v kremnickom baníckom dome. Tie však mali na poschodí ochodzu. „Boli to obrovské domy, v ktorých bývalo aj 40, 50 ľudí. Handlovčania si kremnický banícky dom prispôsobili. Najprv ich stavali z dreva, neskôr museli stavať už len z nehorľavých materiálov. Tak začali v 1. polovici 19. storočia budovať kamenné domy s rovnakou dispozíciou ako mali drevenice. Najprv bol z kameňa len spodok, vrch zrubový, potom stavali celé domy z kameňa a strecha bola zo slamy. Všetky domy boli rovnaké, typizované. Vnútorné steny sú drevené konštrukcie vyplnené rákosom. Na rozdiel od Slovákov, ktorí spali aj tridsiati v izbe pri peci, Nemci spali v chladných spacích komorách na poschodí.” Dom pána Jedlovského je v Handlovej možno už jediný, v ktorom sa zachovala čierna kuchyňa. V nej sa varilo na otvorenom ohni. „Tu sa piekol chlieb. Pec je taká veľká, že sa do nej dá vojsť." Je to vymyslené tak, že Dom Andreja Jedlovského bol vybudovaný v roku 1883, niektoré jeho časti majitelia neskôr upravili, posledné stavebné zásahy sú z 30. rokov 20. storočia. Sám si vymodeloval aj sošku svätca, ktorá je umiestnená v nike na fasáde domu. „Pôvodne tam asi bola soška panny Márie, tá sa však nezachovala. Ja som tam umiestnil Jána Nepomuckého, patróna proti povodniam. Povodeň som totiž zažil rok potom, čo som dom kúpil. Voda tu však vtedy, našťastie, nemala čo zničiť.” Dom je po dvanástich rokoch v stave, že sa v ňom dá bývať a Andrej Jedlovský ho využíva ako chalupu. „Možno v budúcnosti by som ho prenajímal. Mám takú víziu, chcel by som tu zriadiť zážitkové ubytovanie. Na Slovensku som ešte niečo také nevidel. V skanzene sa ničoho dotýkať nesmiete, tu by si každý mohol siahnuť na všetko. Je tu úplne iná atmosféra ako sú ľudia zvyknutí. Ale kedy to bude a či to bude, neviem.”

lehota1

Ucelená lokalita obnovených domov v Novej Lehote.

Nová Lehota, nová Štiavnica?

Andrej Jedlovský pracuje ako geodet. Veľa jazdí po Slovensku a všíma si zaujímavé historické stavby. Ako však smutne konštatoval, mnohé už zbúrali a mnohé búranie čaká. Ťažké srdce má na obdobie socializmu kedy sa historických domov zbúralo najviac. „Keby komunisti toto mesto nezbúrali, bola by to druhá Štiavnica. Mohli to riešiť inak. Zbúrali celú obchodnú ulicu od námestia kvôli pár panelákom.” Banská Štiavnica pritom podľa Andreja Jedlovského vôbec nie je prestrelený príklad. „Keď som bol malý, Štiavnica bola schátralé ošarpané mesto a pozrite na ňu dnes. Všetci Bratislavčania tam chcú mať chatu. Majitelia handlovských kamenných domov si však ešte neuvedomujú, že ich domy budú mať za 10, 20 rokov obrovskú hodnotu.” Potenciál rozvoja turistického ruchu má podľa Andreja Jedlovského najmä Nová Lehota. „Nová Lehota je klenot. Toľko zachovaných kamenných domov nie je nikde inde. Môže to byť krásna a drahá oblasť, v ktorej sa budú domy predávať za stotisíc eur. Keby si každý majiteľ zrekonštruoval fasádu do pôvodného stavu, bola by to cenná súvislá zástavba pôvodných domov. Nová Lehota je neobjavená, lebo nie je pri ceste, ľudia o nej ešte nevedia, ale dávam tomu veľkú šancu. Ak majitelia domov pochopia, aké historické bohatstvo vlastnia, bude to tam vychytené. Mesto navyše urobilo výborný ťah, že získalo do vlastníctva budovu fary. To je krásna stavba s klenbami, má obrovskú hodnotu a veľký potenciál.” V celej Handlovej je podľa Andreja Jedlovského v súčasnosti 15 kvalitne zrekonštruovaných handlovských kamenných domov. Opraviť do pôvodného stavu sa ich však dá omnoho viac. „Niektoré domy vyzerajú zničené, ale pod tými brizolitmi sú kamenné domy, ktoré tak vôbec nevyzerajú. Sú prerobené, majú veľké trojdielne okná a to je vôbec to najhoršie, čo môže majiteľ urobiť. Dať iné okno ako originál. Ale takmer každému domu sa dá vrátiť pôvodná fasáda. Interiér, samozrejme, môže byť moderný. Ide o fasádu.” Obrovský investičný potenciál má podľa neho dom v Novej Lehote, ktorý aktuálne predáva mesto Handlová. „Keby som mal 13 tisíc, neváhal by som ani minútu. Ten dom má obrovský potenciál. Stačí obúchať vonkajšie omietky, vyšpárovať ílovou hlinou s pieskom a máte krásny handlovský kamenný dom v peknom prostredí.”

To dnes nepostaví nikto

Ako dobrý príklad rozvoja cestovného ruchu uviedol dedinu Blatnica pri vstupe do Gaderskej doliny. „Majitelia si tie drevené domčeky opravujú a prenajímajú ich turistom. Pochopili, že to má zmysel. Nie búrať. Každého zbúraného kamenného domu je obrovská škoda. Dreveničky sú na Slovensku na každom rohu. Ale kamenné domy bez omietky máme iba tu, v Handlovej. Drevenicu postaví bárskto, ale takýto kamenný dom? To sú kvádre jedenajpolmetra na dĺžku a 60 centimetrov na šírku. Ručne vysekané! To dnes nepostaví nikto,” povedal Andrej Jedlovský. Pri ochrane handlovských kamenných domov podľa neho môže pomôcť aj mesto. „Keby mesto na istý čas odpustilo dane majiteľom domov, ktorí zachovali pôvodnú fasádu svojich kamenných domov, možno by to ich majiteľov motivovalo. Mestu by to veľmi neublížilo a ukázalo by, že mu záleží na tom, ako vyzerá,“ uzavrel.

 

Komentáre sú dostupné až po prihlásení na Váš Facebook profil. Ak ste neodsúhlasili Cookies, komentáre sa nemôžu zobrazovať.