Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Stanovištia chodníka

Číslo a názov stanoviska Zaujímavosť

1. Banské múzeum

c80e9d98-5834-458e-8dc6-09d7a761ab18

Budova bola postavená v rokoch 1909 - 10 ako banský hotel Západouhorskou kameňouhoľnou účastinnou spoločnosťou pre potreby ubytovania vyšších technikov a úradníkov spoločnosti, ktorí riadili výstavbu bane a elektrárne a ťažbu hnedého uhlia. Banský hotel mal vlastnú kuchyňu a jedáleň, ktorá bola zároveň aj spoločenskou miestnosťou.

Pri bombardovaní v apríli 1945 bola budova poškodená. Po roku 1945 bola už využívaná viac na školenia technikov a ako spoločenské centrum pre technikov . Bola v nej zriadená technická knižnica a bufet. Konali sa tu  pravidelné väčšie porady technických štábov bane. Ubytovanie bolo už obmedzené.

V sedemdesiatich rokoch 20. st. prešla budova väčšou prestavbou a dostala nové oplotenie, čo čiastočne financoval Československý  zväz mládeže, a začala slúžiť na činnosť jeho Závodnej organizácie pri Bani Handlová. Po roku 1989 sa budova prenajala pre podnikateľské účely a zriadila sa tam herňa s pohostinstvom LAMIKA. Budovu odkúpilo v roku 2000 mesto Handlová a v roku 2008 ju predalo za symbolickú cenu štátu s cieľom zriadiť v nej po rekonštrukcii expozitúru uhoľného baníctva na Slovensku v rámci Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici. Projekčné a rekonštrukčné práce začali v roku 2009.

2. Robotnícky dom

Turisticko náučný chodník stanovište 2

Robotnícky dom bol postavený v rokoch 1921 – 22. Na jeho stavbu prispeli zamestnanci Bane Handlová tak, že pristúpili na zrážku zo svojich miezd – spolu išlo o 260 000 Kč – a mali ešte možnosť kúpiť si „tehličky“. Dom sa stal majetkom Jednotnej odborovej organizácie. Bola v ňom divadelná sála, pohostinstvo a ďalšie priestory.

V roku 1923 po rozbití jednoty odborov došlo k sporom o jeho správu a do roku 1924 bol spravovaný krátky čas spoločne so sociálnodemokratickou organizáciou. Osobné nezhody osôb poverených riadením Robotníckeho domu viedli k tomu, že došlo k verejnej dražbe. Vydražil ho prievidzský podnikateľ Heumann, ktorý za poplatky  prepožičiaval miestnosti alebo celý dom usporiadateľom politických alebo spolkových akcií. Konali sa tu výročné schôdze politických strán, odborárskych zoskupení a divadelná sála poslúžila pre vystúpenia ochotníckeho súboru, na cvičenia Sokola a Robotníckej TJ, nacvičovali sa tu vystúpenia športovcov, tréningy boxerov a konali sa aj tanečné zábavy.

Po roku 1945 ho prevzal Závodný výbor Revolučného odborového hnutia pri Bani Handlová (vtedy n.p. Uhoľné bane) a slúžil pre banícku i nebanícku verejnosť do roku 1961, keď bol postavený nový Dom kultúry ROH na Námestí baníkov.

V Robotníckom  dome sa zriadili prevádzky  Okresného podniku miestneho hospodárstva a v roku 1972 bol odovzdaný n.p. Slovenka Banská Bystrica, ktorý rozšíril prístavbou priestory a zabezpečil výrobu konfekcie, čím vytvoril pracovné príležitosti pre ženy.

Pred Robotníckym domom bol postavený pamätník obetiam Hladového štrajku z roku 1918. Pri prístavbe bol pamätník zrušený a postavený nový, ktorý stojí pred hlavnou vrátnicou Bane Handlová.

3. Hladové námestie

Turisticko náučný chodník stanovište 3

Námestie slúžilo aj ako zhromaždisko baníkov pred štrajkami, manifestáciami a bolo miesto rozlúčky so zosnulými obyvateľmi baníckej kolónie. Svoje meno dostalo v roku 1960, keď sa v Handlovej dali uliciam a verejným priestranstvám úradné názvy. Názov Hladové námestie mal pripomenúť ťažké sociálne zápasy handlovských baníkov, ktoré vrcholili v rokoch 1917 -18.

Na Hladovom námestí bol v roku 1967 postavený pomník pripomínajúci prvý masový štrajk na hornej Nitre z 15. októbra 1917, ktorým si baníci vynútili skrátenie pracovnej doby na 8 hodín denne a dožadovali sa zlepšenia zásobovania potravinami. Pomník vytvoril, akademický sochár Jozef Mazan (*1920 - †2007). Od jeho postavenia sa prvomájové sprievody občanov Handlovej a baníkov pri príležitosti Dňa baníkov začínali z tohto miesta. Pomník bol v roku 2009 premiestnený na Ul. 29. augusta, kde bola súčasne postavená malá oddychová zóna mesta. Pamätník sa stal v roku 2009 po tragickej udalosti v Bani Handlová z 10. augusta 2009, kde zahynulo  spolu 20 banských záchranárov a baníkov, spomienkovým miestom tohto nešťastia.

4. Kaplnka

Turisticko náučný chodník stanovište 4

Ťažká a nebezpečná práca vzbudzovala vo vedomí ľudí potrebu ochrany svojho života nadprirodzenými silami. Takou prácou bola práca v bani ale i v lese. Kaplnka bola postavená v 19. storočí ako prejav vďaky za záchranu života pri zvoze dreva z lesa. Na týchto miestach došlo k prevráteniu povozu a bez ujmy na zdraví vyviazol majiteľ povozu, ktorý dal postaviť kaplnku zasvätenú Sedembolestnej Panne Márii. 

Cestou do práce, do lesa či do bane, sa okoloidúci pri kaplnke pomodlili, starali sa o kvetinovú výzdobu miesta, alebo zapálili sviečku. V roku 1972 bola kaplnka zrútená.

Kaplnka mala aj orientačný význam – v starých orientačných mapách (špecifikách) je zakreslená aj jej poloha. Pri príprave 1. etapy TNBCH Handlovský banícky spolok vyvinul iniciatívu obnovy tejto Kaplnky.

Kaplnka bola vybudovaná mimoriadnou iniciatívou HBS, v spolupráci s dobrovoľníkmi a podnikateľmi na území mesta Handlová pri minimálnych nákladoch financovaných z projektu.

Za obnovenie kaplnky v letných mesiacoch roku 2009 patrí vďaka jej staviteľom Ľubomírovi Lackovi, Jozefovi Fabovi, Jozefovi Karovi a z členov HBS Jozefovi Kyjakovi. Za umelecké vybavenie Mgr. Elene Galbavej a za umelecké kovanie Rudolfovi Sapančíkovi.

5. Jedna studnička

Turisticko náučný chodník stanovište 5

Pre každého turistu je dôležité vedieť, kde pramení dobrá pitná voda, ktorá ho počas dlhých túr môže osviežiť. Na trase TNBCH, je takýmto miestom „Jedna studnička“.

Je to obľúbené miesto víkendových výletov rodín s deťmi z Handlovej. Jedna studnička je pravidelne miesto stretnutia detí pri Medzinárodnom dni detí 1. júna, tu končieva akcia „Cesta rozprávkovým lesom“.

Dlhé obdobie bol na prameňom zosunutý obrovský kameň, prameň i jeho okolie bolo značne znečistené. Pri výstavbe chodníka sa kameň vytiahol na pôvodné miesto nad prameň a studnička sa upravila. Jej úprava sa vykonala tak, aby sa vo vode nemohli kúpať zvieratá.  V okolí jednej studničky je upravené ohnisko a prístrešok, ktorý môže pri nepriaznivom počasí ochrániť výletníkov.

6. Východy uhoľného sloja pod Troma studničkami

Turisticko náučný chodník stanovište 6

Miesto, kde uhoľný sloj vychádza na povrch, sa nazýva východ sloja. Východy slojov sú vo väčšine prípadov ešte zakryté najčerstvejšími nánosmi zemín, ílov, prípadne sú aj zatrávnené. V okolí Handlovej sa v priebehu 18. a 19. storočia našlo niekoľko východov sloja, ktoré upozornili na prítomnosť ložiska hnedého uhlia a podnietili k vykonávaniu čoraz širšieho geologického prieskumu.

Začiatkom 18. storočia rastúca výroba železa spotrebovala veľké množstvá dreveného uhlia, čo ohrozovalo lesy. V tom čase viedenská Dvorská komora vypísala odmenu 100 zlatých za nález východu uhoľného sloja alebo ložiska uhlia.

1710 - Banskoštiavnický Krištof Braut si všimol pri svojej ceste cez Handlovú, že handlovský kováč používa vo svojej vyhni uhlie. Svoj poznatok oznámil úradom skoro po štyridsiatich rokoch.

1751 - Komorský skúšač Fridrich Ernest Angerstein vykonal prehliadku okolia Handlovej a preskúmal najmä východy slojov v okolí Pfaffenbergu a Scheiblichbergu (Kňazov vrch, Jasná vyhliadka). Pod Drauschelbergom (Trasľavý vrch) skúmal východ sloja a so štyrmi baníkmi z Banskej Štiavnice narúbal aj 12 vozov uhlia. Po skúškach uhlia neodporúčal v práci pokračovať.

1785 – Banská komora v Kremnici dostala od Banského súdu v Novej bani povolenie kutať pri Scheiblichbergu , čo oznámila aj bojnickému panstvu. Povolila narúbať 200 centov (viedenských – asi 11,2 t) uhlia na skúšobné účely. Pretože uhlie nebolo vyhradeným nerastom, zemepán gróf Pálffy rozhodnutia štátnych orgánov nerešpektoval.

1787 – Z handlovského ložiska sa narúbalo 6,72 t uhlia a skúšalo sa ním nahradiť drevo pri výrobe kyseliny sírovej v Kremnici.

1807 – Nové prehliadky terénu potvrdzovali, že ide o rozsiahlejšie ložisko.

1841 –František Budaj, cisársko-kráľovský banský správca nadobudol po obhliadke terénu presvedčenie, že ide o rozsiahlejšie ložisko hnedého uhlia a lignitu, čo si overil aj niekoľkými pomerne plytkými vrtmi.

1854 – Prijatý Všeobecný banský zákon zaradil uhlie medzi  vyhradené nerasty. Uhorská šľachta ho neprijala, ale gróf Ján Palffy začal s ťažbou uhlia na poli Karol, hoci oficiálne mu bola povolená ťažba a pridelené banské miery až v roku 1858.

Gróf Ján Pálffy získal postupne tieto banské miery:

v Handlovej Karol a Konštantín (1858), Ján a Barbora (1860), Laura a Gabriela (1907), v chotári Hradca Anna (1861). Maximálnu ťažbu dosiahol v roku 1869 – 54 797 viedenských centov (3 068 t), ale pre vysoké ceny a nákladnú dopravu ťažba klesala.

Podľa rozborov, ktoré urobil  C.k. geologický ríšsky ústav pre Dr. Poecha, viedenského geológa (najal si ho gróf Pálffy), malo prachové uhlie výhrevnosť 3 326 kcal a orech 3 633 kcal, obsahovalo 13,11 – 16,68 % popola a 5,1–5,61 % vody.

Za zmienku stojí odval po miestnom ťažení s úlomkami uhlia, ďalej na ryhy po starej ťažbe.

7. Štôlňa Tri Studničky

Turisticko náučný chodník stanovište 7

Podľa smeru na orientačnej tabuli sa zíde chodníkom označeným bielymi kladivkami (100 m) k ústiu štôlne Tri studničky.

Štôlňa Tri studničky bola razená v rokoch 1959-61 z povrchu. Štôlňa prechádzala do úpadnice, ktorá skončila v Severnom prekope. Jej vyrazením sa znížila rýchlosť vetrov v hlavnej štôlni a zabezpečil sa dostatok vetrov pre Severnú baňu. Pri štôlni bola postavená drevená stavba, ktorá slúžila na prezliekanie razičskej osádky a obsluhu pracoviska, a sklad materiálu a obsluhu pracoviska ako sociálna stavba. Po skončení razenia ju Veľkobaňa Handlová n.p. odovzdala Poľovníckemu združeniu a potom Turistickému oddielu TJ Baník Handlová.

Štôlňa mala krátku životnosť. V januári 1972  pohyby nadložných hornín zničili asi 200 m Severného prekopu, ktorého murovaná tvárnicová výstuž sa zrútila a došlo k jeho zavaleniu. Obnoviť rúbanie nebolo možné. Urýchlene sa likvidovala aj výdušná jama Zlatá jedľa. Štôlňa stratila svoj význam a bola v nasledujúcich rokoch likvidovaná a vstup do nej uzavretý.

K štôlni sa viaže tragická udalosť. V nedeľu 11. augusta 1963 bolo zastavené vetranie pre revíziu elektrozariadenia hlavných vetrákov na jame Zlatá jedľa. V podzemnej  kompresorovni Severnej bane  vznikol požiar a splodiny, ktoré sa šírili podzemím, usmrtili na hlave úpadnice dvoch baníkov, ktorí práve desiatovali –nadýchali sa otravného kysličníka uhoľnatého (CO).

Odvod vody z bane do rokliny, nad ktorou bolo kolajište pre odvoz horniny pri razení štôlne s vyklápaním do rokliny. Vraciame sa späť k informačnej tabuli.

 8. Tri Studničky

Turisticko náučný chodník stanovište 8

Tri studničky boli miestom stretávania sa najmä remeselníkov pracujúcich v banských dielňach – kováčov, zámočníkov, elektrikárov, strojnej obsluhy. Svojpomocne boli upravené pramene pitnej vody a nad nimi na lúke sa uskutočňovali pravidelné letné výlety skupín. Jedna júlová nedeľa bola určená na organizovaný výlet celých rodín a usporiadatelia – pracovníci dielní – sa postarali o prísun potravín, nápojov a kultúrno-spoločenský program, ktorý trval do večerných hodín.

V rokoch 1972 -3 iniciatívny prístup banských remeselníkov a technikov viedol k tomu, že sa svojpomocne postavila veľká drevená chata, ktorá mohla slúžiť aj na ubytovanie a stravovanie. Na lúke sa vybudovali zábavné zariadenia pre deti (kolotoč, hojdačky) a malé ihrisko. Na okraji lúky si postavili niektorí zamestnanci malé chatky pre víkendové  ubytovanie. Výstavba sa uskutočnila bez stavebného povolenia a po roku 1990 sa veľmi ťažko prekonávali ťažkosti s neujasneným vlastníctvom pôdy. V roku 2000 chata zhorela, príčiny požiaru sa nepodarilo zistiť a nebola už obnovovaná. Aj údržba malých chatiek a zábavných zariadení klesla, takže sa tieto dostali do nebezpečného stavu.

Pri výstavbe TNBCH boli z priestoru odstránené zvyšky chát a nevyhovujúce zariadenia. Napriek tomu je priestor upravený tak, aby mohol slúžiť väčšiemu počtu návštevníkov.

9. Vetracia jama Zlatá jedľa

Turisticko náučný chodník stanovište 9

Pri rozširovaní podzemia Bane Handlová sa Severný prekop predĺžil a meral od hlavnej štôlne viac než 1500 m. Pre dobývacie práce vedené na okraji tejto časti dobývacieho priestoru bolo treba zabezpečiť dobré vetranie a tak sa v rokoch 1951-53 hĺbila nová vetracia jama nazvaná podľa mena lokality – Zlatá jedľa.

Jamu hĺbili a povrchové stavby vybudovali Banské stavby n.p. Banská Bystrica (od roku 1955 mali sídlo v Prievidzi).

Technické údaje: prierez jamy kruhový Ø 4,7 m, výstuž betónové tvárnice. Ústie jamy leží na kóte 762,0 m n.v. Hĺbka jamy (bez žumpu) je 293,9 m. Na jej povrchu boli inštalované s príslušným elektrozariadením dva vetráky schopné vysať z podzemia po 1 200 m3/ min vzduchu (jeden vetrák bol vždy v zálohe). 

Povrch jamy sa po zriadení nového banského závodu – Baňa Cigeľ – ocitol v jej dobývacom priestore. V roku 1972, keď došlo v Severnom prekope Bane Handlová vplyvom pohybov nadložných hornín k úplnému zavaleniu časti prekopu, stratila jama Zlatá jedľa svoj význam a bola pripravená k likvidácii. Likvidácia bola pozastavená, lebo sa uvažovalo s jej využitím pre Baňu Cigeľ. Napokon likvidáciu vykonala Baňa Cigeľ. Okolie jamy Zlatá jedľa bolo už v roku 1972 značne rekultivované – odval hlušiny bol zalesnený. Po vykonaní likvidácie sa už prístupová cesta neudržiavala.

10. Stará severná vetracia jama

Turisticko náučný chodník stanovište 10

Severná baňa bola do roku 1932 vetraná pomocou ventilátorov na Hlavnej šachte. Toto vetranie sa ukázalo ako nedostatočné, keď sa dobývacie práce začali presúvať čoraz viac na severozápad. Preto sa v roku 1931 začalo so stavbou vetracej jamy, ktorej názov sa vžil ako Stará severná vetracia jama. Jej hĺbenie a výstavbu povrchových zariadení si vykonali Handlovské uhoľné bane, úč. spol.

Technické údaje:  prierez jamy kruhový Ø 3,2 m, výstuž betónové tvárnice. Ústie jamy leží na kóte 879,3 m n.v. Hĺbka jamy (bez žumpu) je 359,6 m. Úroveň Severného prekopu je dosiahnutá ukloneným dielom. Na jej povrchu boli inštalované s príslušným elektrozariadením dva vetráky schopné vysať z podzemia po 1 500 m3/ min vzduchu (jeden vetrák bol vždy v zálohe). 

Po vyťažení zásob uhlia v ťažobných úsekoch pripadajúcich k Severnému prekopu bola jama v roku 1989 zlikvidovaná a povrchové stavby odstránené a terén rekultivovaný. Informačná tabuľa má upozorniť na bývalú šachtu a bez tabule by nebolo žiadnej známky o banskej činnosti.

11. Povrchový lom Konštantín

Turisticko náučný chodník stanovište 11

Po roku 1918 sa v kotline medzi Malým Gričom a Veľkým Gričom vykonal vrtný prieskum, ktorým sa doplnili znalosti o ložisku. Ukázalo sa, že preskúmanú časť ložiska je možné vydobyť povrchovým spôsobom. Podnikateľ Hubert Krassny si dohodol s úč. spol. Handlovské uhoľné bane prenájom a začal v roku 1920 s povrchovou ťažbou. Na dopravu uhlia vybudoval zvážnu cestu pozdĺž západného okraja banskej kolónie a koľajová doprava končila v lome.

Hubert Krassny vyťažené uhlie predával úč. spol. HUB. Po vyťažení zásob uhlia lomom prenikal krátkymi úpadnicami aj do podzemia, ale v roku 1926 zahlásil koniec ťažby pre jej nerentabilnosť. Bol známy, ako tvrdý a neľudský podnikateľ. Ťažbu zastavil v roku 1927 a úč. spol. HUB otvorila vtedy závod Nová Južná.

Povrchová ťažba sa obnovila v roku 1942 pod názvom Náhradné pole. Obnoveniu ťažby predchádzala  úplná rekonštrukcia dopravnej trasy, zdvojkoľajnenie  zvážnej, elektrifikácia povrchových zariadení a zriadenie kompresorovne. Aj na tomto mieste po vyčerpaní lomom dostupných zásob sa dobývanie prenieslo krátkymi úpadnicami do podzemia. Ťažba skončila v roku 1952.

Cestou do Handlovej na pravej strane leží odval elektrárenského popola. Do týchto miest zasahovali banské miery poľa Konštantín. V sedemdesiatich rokoch 19. storočia sa asi povrchovým spôsobom ťažilo uhlie vystupujúce na povrch. Podľa dostupných údajov sloj tu bol mimoriadne hrubý. Po vyťažení uhlia sa priestor lomu napĺňal vodou. V archívnych materiáloch sa o tejto ťažbe nenachádzajú údaje, ale porovnávaním máp z  obdobia pred rokom 1850 a začiatkom roka 1900 sú vo vrstevniciach výrazné zmeny. V novších mapách chýbajú vrstevnice pôvodnej vyvýšeniny, ktorú starí handlovskí Nemci nazývali Kohlhügel (Uhoľný kopec) a sú nahradené plochou, ktorú zaberalo jazierko. V rokoch 1920 a ďalších sa na toto miesto (Šodroňka) vyvážala struska a elektrárenský odpad. Ešte začiatkom päťdesiatich rokov 20. storočia jazierko existovalo, plávala na ňom struska, a ako jej pribúdalo, postupne vytláčala vodu. Na toto miesto Elektráreň Handlová vyvážala lanovou dráhou popol a strusku a koncom 20. storočia aj odval rekultivovala.

Z lomu Konštantín sa vyťažilo celkom 118 192,9 t a z Náhradného poľa 191 965,1 t hnedého uhlia. O ťažbe z Kohlhügel nie sú údaje.

12. Banícka kolónia

Turisticko náučný chodník stanovište 12

Západouhorská kameňouhoľná účastinná spoločnosť podľa vtedajších zvyklostí stavala pre svojich zamestnancov byty. Pre technicko-administratívny aparát postavila Banský hotel a byty vyššej kategórie, pre baníkov postavila Banícku kolóniu. Projektovala celkom 500 jednoizbových a dvojizbových bytov. Za prvé dva roky výstavby sa postavilo 120 bytov a do konca roka 1917 sa postavilo celkom  596 bytov. Pre zamestnancov dochádzajúcich na týždňovky sa postavili tzv. liptácke baraky nad hlavnou štôlňou (dnes sú v povrchovom areáli Bane Handlová. V roku 1924 bolo v Baníckej kolónii a jej okolí celkom 922 bytov, z ktorých 657 obývali baníci so svojimi rodinami a ostatné byty boli pridelené strednotechnickým pracovníkom a nižším úradníkom, v niekoľkých budovách boli umiestnené obchody, školské učebne, krčma a malá nemocnica.

V bytoch baníkov bývalo v tom čase 2881 osôb, čiže na byt pripadlo 4,4 osoby.

Banícka kolónia bola veľmi nedostatočne vybavená najmä po hygienicko-zdravotnej stránke. Namiesto vodovodu bola voda dodávaná z rezervoáru, do ktorého sa čerpala z dvoch studní, mala len povrchovú kanalizáciu a z latrín sa výkaly čerpali. Kolónia bola od začiatku prevádzky elektrárne pripojená na elektrickú energiu. Baníci mali ubytovanie zdarma, mohli si dokonca za poplatok požičať nábytok a zariadenie, ale so stratou zamestnania prišli aj o bývanie. Platili za elektrickú energiu a iné služby. Deputátne uhlie a drevo, na ktoré mali baníci nárok, sa rozvážalo po jednotlivých radoch kolónie na banských vozíkoch po úzkokoľajnej trati pomocou konských záprahov. Pre skupinu domov boli vybudované pece na pečenie chleba a bolo na baníckych ženách dohodnúť sa, kedy ktorá bude pec potrebovať. Obľúbeným miestom obyvateľov baníckej kolónie bol hostinec v Ligete, krčma „u Bitalky“, ktorá sa zachovala dodnes. V hostinci je zaujímavý pivný otčenáš a dobré posedenie.

Prví obyvatelia Baníckej kolónie boli handlovskými starousadlíkmi diskriminovaní a neboli vítaní.  Prevažne majetné roľnícke obyvateľstvo platilo obci podľa výšky svojho majetku obecné dávky. Prisťahovaní baníci boli nemajetní proletári a neplatili nič, ale zákon a domovskom práve im priznával rovnaké práva ako starousadlíkom. Ani majitelia baní neplatili obecné dávky, ak nevykázali zisk – a tento v prvých rokoch podnikania ani vykázať nevedeli. Banícka kolónia bola dlho izolovaná od obce a ešte aj po štyridsiatich rokoch sa hovorilo „idem dolu do dediny“.

Nedostatočné hygienicko-zdravotné vybavenie spôsobilo, že neraz dochádzalo k epidémiám. V roku 1924 epidémia týfusu zasiahla 274 obyvateľov, z ktorých 22 umrelo.

Plány na vodovod pre Banícku kolóniu ostali v archíve a neboli realizované. Až po roku 1945 dostala Banícku kolónia vodovod, ktorý si s materiálnou pomocou vtedajšieho n.p. Uhoľné bane vybudovali svojpomocou jej obyvatelia.

S bytovou výstavbou v meste sa postupne riešila aj nevyhovujúca Banícka kolónia. Postupne sa likvidovali domy a celé rady, aby sa získali priestory pre náhradný priemysel. Menšia časť kolónia bola odpredaná záujemcom ešte v rokoch 1970-80, ktorí si domy zreštaurovali a prispôsobili svojmu štandardu.  Po roku 1990 bola ostávajúca časť kolónie využitá komunitou Rómov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Súbory na stiahnutie

Názov Veľkosť Formát Dátum Zoradiť podľa:
Turisticko-náučný banský chodník - stanovíšť Veľkosť: 2.05 MB Formát: pdf Dátum: 13.5.2024