Vežička

Sorela

V rokoch 1952 - 1958 prešlo mesto Handlová zásadnou architektonickou premenou. Výstavbou mestského úradu, následnou úpravou námestia, začala sa výstavba nových bytoviek situovaných južne od námestia – sídlisko JUH, na hlavnom cestnom ťahu v štýle socialistického realizmu nazývanom SORELA.

Architektonické prvky toho štýlu nájdete nielen v Handlovej, ale aj vo svete.

Architektonická štúdia handlovskej Sorely bola vytvorená STAVOPROJEKTom NITRA, ateliér Partizánske pre Slovenské uhoľné bane, národný podnik v roku 1954.

Bytové domy majú bohato členitú fasádu zdobenú množstvom architektonických prvkov. Stavby sú viacpodlažné, vymurované z tehál, podpivničené. Sú zdobené dekoratívnymi prvkami charakteristickými pre baníctvo, charakterizujúce Handlovú 20. storočia, ako sú zdobené rímsy, piliere, balustrády, šambrány. Využívaná je ornamentálna a figurálna výzdoba v ploche omietky s rastlinnými motívmi, päťramennými hviezdami, skríženými kladivami a pod. V snahe vytvoriť novú dominantu mesta, v strede obytného súboru vznikol obytný dom s vežičkou a hodinami.

* * *

Vežička na ulici 29. augusta je po kostole sv. Kataríny druhou najznámejšou dominantou mesta. Bola postavená v architektonickom štýle, ktorý bol špeciálne vytvorený pre nový socialistický život, v tzv. štýle socialistického realizmu (Sorela). Zlučoval najkrajšie prvky z každého architektonického štýlu, pričom nezabúdal na praktické využitie vnútorných priestorov. Spojením týchto dvoch faktorov vznikla architektúra, ktorá sa rozšírila do celej Európy.

Žiadosť o povolenie stavby označovanej ako 17 b. j. T – 13/14 blok C1, avšak všeobecne známejšej ako Vežička, bola odsúhlasená dňa 3.11.1954. Pozostáva z ôsmich bytových jednotiek dvojizbových, štyroch bytových jednotiek štvorizbových, piatich bytových jednotiek trojizbových, miestností pod vežou (odpočivárne) a vyhliadkovej miestnosti, kde je umiestnené strojné zariadenie pre hodiny. Projektovú dokumentáciu Vežičky pripravil národný podnik Stavoprojekt, ateliér Partizánske, stavebníkom boli Slovenské uhoľné bane Prievidza a realizáciu stavebných prác prevzal národný podnik Priemstav Prievidza. Železobetónová vertikálna konštrukcia veže nesie krov prútovej sústavy. Podľa technickej správy mala byť „pomerne bohatá architektúra odôvodnená význačným miestom objektu sídliska“ a mala vychádzať z architektúry veže handlovského kostola a z „motívov slovenskej renesancie“. Obežník Krajského národného výboru v Nitre žiadal, aby sa vybudovalo „ pre našich pracujúcich radostné prostredie k bývaniu. Účelná úprava fasád má v sebe odrážať úsilie celého národa o krajší výzor našich miest.…“. Z tohto dôvodu ďalej výbor žiadal, aby stavebný úrad „ v žiadnom prípade, keď investor zjednoduší fasádu, neudelil na takúto stavbu žiadne stavebné povolenie“. Obdobie budovania sídlisk v duchu architektúry socialistického realizmu (Sorela) nemalo v Handlovej a ani na Slovensku dlhé trvanie. Už v druhej polovici 50-tych rokov 20. storočia sa začalo s masívnou výstavbou bytových jednotiek, pri ktorých nebol čas hľadieť na bohaté zdobenie, ale dôraz sa kládol na rýchlosť, funkčnosť a kvantitu.

SORELA_VEZICKA_R.NEMEC_web2