Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4

Morovno, mestská časť Handlovej


Pôvodne samostatná obec sa stala mestskou časťou
Handlovej v roku 1976

  • Vznik a pôvod osídlenia miestnej časti Handlovej, ešte dodnes nie je presne objasnený a zdokumentovaný. O existencií osady sa nehovorí ani v zakladajúcej, metačnej listine Handlovej, datovanej 8. marca 1376. Dokonca sa nespomína ani v donačnej listine kráľa Žigmunda z roku 1430 pre bratov Noffryovcov, ktorá opisuje všetky majetky a domínia celého Bojnického panstva.
  • Prvý písomný záznam o osídlení osady Morovno ako poddanskej osady Bojnického panstva je záznam v daňovom súpise rodiny Turzovcov z roku 1553. Podľa odpisu z listiny osadu tvorilo 6 port, približne 6 – 12 poľnohospodárskych usadlostí, z ktorých 2 vraj už vtedy boli opustené. V obci žila 1 želiarska rodina, čo naznačuje, že osada bola už v 16. st. majetkovo diferencovaná. Súpis príjmov ostrihomského arcibiskupstva z rokov 1571-1573 udáva, že obyvatelia osady „Moraune“ platili okrem všetkých poddanských povinností aj cirkevný desiatok, hoci obec bola prifarená k Chrenovcu.
  • Celospoločenské náboženské zmeny, pod vplyvom „eius regio, eius religio“, prinútili obyvateľov Morovna prestúpiť k evanjelickej viere.
  •  Pečatidlo MorovnoErb obce neexistuje, zachovala sa iba pečať. Zachovalo sa staršie pečatidlo, na ktorom bol vyobrazený cirkevný motív – patrón farského kostola sv. Michal. Novšie pečatidlo vo svojej publikácií opísal J. Hudák v knihe o patrocíniách, kde spomenul kaplnku sv. Michala z roku 1903. Toto pečatidlo sa tiež nezachovalo.Na dochovanom pečatidle z roku 1852 je vyobrazený cirkevný motív: Nad dvomi olivovými vetvičkami vyrytý sediaci kráľ so zástavou. Rok vzniku pečatidla je vyrytý po stranách postavy, kruhopis pečatidla znie: „PECSADA OSADI MOROVNO“ Odtlačok tejto pečiatky sa dochoval na listine datovanej v roku 1871. Toto pečatidlo s tróniacim kráľom používala osada až do začiatku 20. storočia, keď sa čiastočne zmenila nápisová časť pečate: „NYITRA VARMEGYE MOROVNÓ KISKÖZSÉG, PRIVIGYEI JÁRÁS.“, ktorá sa objavila na dokumentoch z rokov 1907 – 1910.
  • Záznamy o zložení obyvateľov, jeho počte, spôsobe výživy a sociálnych pomeroch sa prvý raz objavujú až v 17. stor. Z hľadiska sociálneho postavenia sa rodiny delili na sedliakov a želiarov. Sedliaci za užívanie pôdy a vlastníctvo hospodárskeho dobytka platili peňažnú rentu, na Juraja, na Michala a na Tri krále. Rentu museli odovzdávať aj vo forme naturálnej. Z obilnín pestovali jačmeň, raž a ovos. Zo živočíšnej bol rozšírený chov oviec. Bojnickému panstvu plynul zisk aj z výčapu piva. Okrem poplatkov boli všetci obyvatelia povinní odpracovať aj robotnú rentu. Vykonávali všetky ručné aj záprahové práce pre Bojnické panstvo.
  • Palfiovský urbár z roku 1647 dokladá, že v obci žilo 8 sedliackych a 6 želiarskych rodín. Hoci sa počet rodín v ďalších obdobiach zvyšoval, do spoločnej pokladnice Bojnického panstva museli odvádzať aj vyššiu rentu peňažnú a naturálnu. Páni Bojnického panstva zaviedli aj povinný peňažný cenzus za šafrán, ktorého platba rokmi rástla.
  • Správcovstvo Bojnického panstva Františkou Khuenovou po roku 1660, prinieslo silný tlak protireformácie a všetci poddaní museli opäť prestúpiť na katolícku vieru.

Prvý záznam o počte obyvateľov je z roku 1675, 

kedy mala obec 75 stálych obyvateľov.

V 17. stor. obyvateľstvo výrazne schudobnelo v dôsledku kuruckých vojen. Cisárske vojská a Turci sa preháňali územím hornej Nitry pri ceste do bohatých baníckych miest stredného Slovenska (Banská Bystrica, Banská Štiavnica a Kremnica). Pri svojich pochodoch prechádzali Morovnom, ktorou viedla hlavná komunikácia spájajúca hornú Nitru a Turiec. Urbár z roku 1711 dokladá, že v obci žilo 11 sedliackych a 6 želiarskych rodín. Aj keď obyvateľov ubudlo, platbu peňažnej a naturálnej renty správca Bojnického panstva stále zvyšoval a pribudol aj nový poplatok za tzv. dlhú furmanku, soľ a použitie obecnej pálenice. 

Začiatkom 18. stor. sa obyvateľstvo začalo viac venovať spracovaniu dreva, ktorého sa v okolitých hustých zmiešaných lesoch nachádzalo dostatok. Najrozšírenejším sa stala výroba drevených obručí, ktoré boli známe a pre svoju kvalitu vyhľadávané po celej hornej Nitre. Drevo z okolitých hôr vozili do sklárskej hute do Huňova, správcovi na Bojnický zámok, do okolitých píl. Časť dreva predávali, z čoho mala príjem celá obec.

Z radov sedliakov si v obci volili richtára a boženíci pod dohľadom zemepána sa starali o všetky úradné záležitosti obce. Medzi prvých úradne evidovaných richtárov patril Ján Podolec a Ján Vojtko.

Dikálny súpis z roku 1753 vykazuje, že v Morovne žilo na 7 sesiách 18 sedliackych, 5 želiarskych a 3 rodiny hofierov. Obyvatelia sa prioritne venovali poľnohospodárstvu a chovu dobytka, remeselnícke práce boli doplnkovým zamestnaním. Počas celého 18. stor. pôsobila v obci filiálka ráztočianskej mýtnice, z ktorej obci plynuli príjmy. (Telonium filiale ut praemissum ast ad Rastočno pertinens habebatur.)
Prebytky z úrody chodili sedliaci predávať na trhy, najčastejšie do Kremnice, mýtnou cestou cez Handlovú. Dôležitým obchodným artiklom sa stalo od 18. stor. aj ovocie. Chudobnejší si privyrábali prácou na sedliackych pozemkoch alebo odchodom na sezóne práce na južné Slovensko a v priebehu zimných mesiacov sa všetci obyvatelia venovali chytaniu a predaju čvíkot.

Koniec 18. a začiatok 19. stor. priniesol nielen ustálenie počtu obyvateľov. Rozhodujúce postavenie v obci získalo 10 sedliakov, ktorí spravovali urbariálnu pôdu. V obci žilo 5 želiarov a 8 hofierov, ktorí nevlastnili dom ani žiadnu pôdu.
Podľa sčítania na prelome rokov 1778/1779 v obci žilo 140 obyvateľov v 12 sedliackych domoch. Ostatné, nemajetné obyvateľstvo obývalo 1 želiarsky dom. Domy stavali zrubové s čiernou kuchyňou a pecou v strede domu. Aj napriek nepriaznivému ekonomickému vývoju obyvatelia museli platiť povinné peňažné platby Bojnickému panstvu, podľa svojej príslušnosti a výšky majetku. Okrem platieb, museli obyvatelia odpracovať povinné roboty na panskom v prospech panstva. Obec týmto viac trpela a jej rozvoj bol až do začiatku 19. stor. zastavený.
Obyvatelia sa v revolučnom roku 1848/1849 veľmi aktívne postavili k bojom za zrušenie poddanstva. Revolučnú náladu dokumentujú aj vyhlásenia proti utláčaniu Pálfiovcov ako správcov Bojnického panstva, ktorý podpísal v tom čase richtár obce Ján Schnierer.

Počet obyvateľov od začiatku 20. storočia rástol

Vývoj na začiatku 20. storočia sa viedol naďalej v duchu poľnohospodárskom, ktorým si obyvatelia zabezpečovali základné živobytie. Výmeru chotára celej obce tvorili obrábané polia, lúky a lesy. Ornej pôdy bolo v obci pomerne málo. Zo 169 obyvateľov hospodárilo na svojich pozemkoch len 89 samostatných hospodárov. V obci podľa sčítania hospodárskych zvierat bolo 5 koní, 67 hovädzieho dobytka, 194 oviec a 19 ošípaných. Nedostatočná lekárska starostlivosť, odľahlosť obce a nízke hygienické návyky boli príčinou, že na cholerovú epidémiu v roku 1873, ktorá sa prehnala celou obcou zomrelo veľa obyvateľov.
V roku 1900 mala obec 215 obyvateľov, z ktorých 114 za hlavnú obživu a jediný zdroj príjmov považovalo poľnohospodárstvo. Vo veľkom počte odchádzali celé mnohopočetné rodiny na sezónne práce na územie južného Slovenska, čím si zabezpečili príjem na zimné mesiace.
Významný zlom vo vlastníctve majetkov obyvateľov obce nastal po roku 1907. Ložiská uhlia nachádzajúce v chotári, priniesli ich majiteľom peňažné hotovosti. Gróf Ján Pálfi, správca Bojnického panstva začal v rokoch 1907 – 1909 vykupovať pozemky pre ťažbu uhlia. Po uzavretí zmluvy dostávali urbarialisti ročne od účastinnej spoločnosti peňažné vyrovnanie, hoci sa v tomto priestore uhlie neťažilo. 

Po vzniku ČSR sa obec stále orientovala na poľnohospodárstvo. V roku 1923 založili Roľnícku besedu a od októbra 1933 v obci začali pôsobiť požiarnici. Po začiatku priemyselnej ťažby uhlia v Handlovej, po roku 1909, začali mnohí muži chodievať za prácou do bane, zatiaľ čo ženy a deti ostávali pracovať doma na hospodárstvach. Vývoj obce bol stále viac naviazaný na Handlovú, kam chodili obyvatelia Morovna predávať na trhy svoj poľnohospodársky a priemyselný tovar, dobytok. Veľmi dobre sa predávalo ovocie.

Po skončení 2. svetovej vojny hospodársky rozvoj obce začal smerovať k rozvoju poľnohospodárstva, pretože obec vlastnila rozsiahly chotár a úrodnú pôdu. Priemysel sa nebudoval a obyvatelia prichádzali každodenne za prácou do Handlovej, muži do bani a ženy do ostatných podnikov. Obec sa rozvíjala aj stavebne. V 50-tych rokoch 20. stor. bolo postavených 83 nových domov, vo výstavbe bol kultúrny dom a po roku 1958 tu bolo zriadené veľké JRD (Jednotné roľnícke družstvo), ktoré bolo pričlenené k ŠM (Štátne majetky) Handlová. Administratívne sa obec v rokoch 1918-1976 rozvíjala samostatne. Počet obyvateľov však veľmi nerástol, obec sa ani územne veľmi nezväčšovala a tak rozhodnutím poslaneckého zboru Miestneho národného výboru v Handlovej, bola obec Morovno od 1.1.1976 pričlenená k mestu Handlová ako jej prímestská časť. 

K najkrajším zachovaným stavbám v miestnej časti Handlovej, v Morovne možno zaradiť Ľudový dom s hospodárskou stavbou, popisné číslo 24.  Usadlosť je vedená ako národná kultúrna pamiatka. K ďalším zachovaným architektonickým ľudovým pamiatkam patrí stavba hospodárskeho domu s exteriérovou maľbou, dnes je objekt zapísaný ako Kaplnka Panny Márie.(Dvojpodlažná omietaná stavba – dom ľudový, zdobený lizénami, nárožia vystužené kvádrami. Okná orámované hladkým šambránami, na oknách plechové okenice. Strecha valbová s eternitom. za domom nižšia hospodárska stavba so sedlovou strechou.)
Hospodárska stavba s výškou, dusaná podlaha, obdĺžnikový pôdorys. Ukončená sedlovou strechou. Nad žudrom (vysunutý portál) iluzívna maľba obrazu Piety, po bokoch s postavami anjelov a vročením 1827. V Súpise objekt popisovaný ako kaplnka P. Márie na cintoríne. Vstup polkruhové drevené dvere v drevenej polkruhovej zárubni. 

Súčasnosť

počet obyvateľov k aprílu 2013: 294

počet obyvateľov k októbru 2011: 299

počet obyvateľov k júnu 2010: 309

poslanec za miestnu časť: Ing. Blažej Litva

počet domov 85

Pomôžte nájsť históriu mestskej časti Morovno pri Handlovej
V prípade, že máte informácie o histórii letiska
(vznik okolo roku 1958), resp. zdroj na zoznam
richtárov obce - mestskej časti, neváhajte nás kontaktovať na handlova@handlova.sk.
Predmet správy - Mestská časť Morovno pri Handlovej - informácie.

Použitá literatúra:

KOVÁČ, J. - BESSE, O. Príspevok k dejinám obcí v handlovskej kotline. Banská Bystrica: Stredoslovenské vydavateľstvo, In: Vlastivedný zborník Horná Nitra č.4, 1967, s. 99-228
KROPILÁK, M., et al. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku 2. Bratislava: Ústav SAV, 1977, s.271

Zo zdrojov spracovala: Mgr. Ing. Jana Oswaldová, 2010.


 

dnes je: 11.12.2018

meniny má: Hilda

webygroup

English version
Úvodná stránka