Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu vodorovná

Aktuality

Zachováme technické pamiatky po skončení ťažby hnedého uhlia a lignitu?

Baníctvo  na Slovensku prežíva ťažké chvíle. Koncom minulého storočia sa vo veľmi krátkom časovom období pozatvárali rudné bane, pohasla sláva Kremnice, Banskej Štiavnice, baní na Spiši a nie je tomu dávno, čo skončila aj posledná baňa v Gemeri. Ako tak prežíva magnezit, zakapala soľná baňa, a na rade je uhoľné baníctvo, ktoré je neprestajne atakované jedinou požiadavkou: skončiť ťažbu a následne aj zastaviť výrobu elektrickej energie z uhlia. Pre baníctvo už zostávajú len povrchové bane, lomy, ťažiace väčšinou pre potreby stavebníctva.

Domnievam sa, že nasledujúce desaťročie uspokojí grínpisákov a všetkých, ktorým je ochrana ovzdušia a zdravia prvoradá: zásoby hnedého uhlia a lignitu sú takmer vyťažené a na hornej Nitre už je ukončená ťažba v Bani Cigeľ, Handlová melie z posledného a Nováky taktiež. To znamená, že v dohľadnom čase prestanú dymiť komíny elektrárne Nováky,  mesto Prievidza už mení vykurovací systém. Značný počet zamestnancov baní a elektrárne bude musieť hľadať novú prácu, meniť svoju kvalifikáciu. „Ja som baník, kto je viac“ už patrí do minulosti. V súčasnosti v bani pracuje len málo pracovníkov, ktorí majú ukončené odborné banícke učilište, lebo  banícke učilištia boli zrušené v roku 1990.

Horúčkovito sa pre hornonitriansky región hľadajú možnosti pre zriadenie nových pracovných príležitostí. Roky sa sľubuje výstavba nových ciest , ktoré by zlepšili dopravu do tohto regiónu. čo by mohlo prilákať nových investorov. O rozvoj nových výrobných kapacít a služieb sa starajú aj Hornonitrianske bane, a.s. Prievidza a ďalší domáci podnikatelia. Už v máji sa mohla verejnosť v Handlovej dozvedieť, aké návrhy sú pre zlepšenie zamestnanosti v Handlovej, čo pripravuje HBP,a.s. Prievidza, čo mesto.

Medzi nápadmi je aj zachovanie technických pamiatok na ťažbu uhlia a ich využitie v rámci turistického ruchu. Laická verejnosť nevie, že zastavenie ťažby znamená ešte niekoľkoročnú prácu spojenú s likvidáciou podzemných priestorov, uzatváraním vstupov, likvidáciou prevádzkových budov, ktoré nebude možné už využiť pri prípadnom inom podnikaní. Plnenie týchto úloh bude pod kontrolou príslušných orgánov štátnej banskej správy. Nechcem sa doširoka rozpisovať o všetkých hornonitrianskych baniach – na Bani Cigeľ už funguje možnosť oboznámiť sa v rámci organizovanej akcie s podzemím, s banskou mechanizáciou atď. Dokedy to bude možné, neviem, ale tento banícky skanzen potrebuje pre svoju činnosť aspoň časť podzemných diel, ktoré musia byť vetrané a udržiavané – a to si vyžaduje určité náklady. Dobré podmienky pre vstup do podzemia sú aj na Bani Handlová, kde sú k dispozícii aj staršie zvislé diela, závod Východná šachta má ťažnú vežu a ťažný stroj po renovácii. Jeho podzemie je už prakticky v likvidácii.

Náhradná výroba v povrchovom areáli Bane Handlová využíva pri chove rýb (sumček africký) a vykurovaní skleníkovej farmy tepelné čerpadlá a banskú vodu, ktorá neustále priteká do otvorených banských priestorov štôlňou, ktorá je 2,5 km dlhá a končí v priestore zvanom Bazalt. Ide o centrum bane, umiestnenom v pevných andezitových horninách; priestor nebol až do roku 1962 vôbec vystužený žiadnou výstužou, potom na príkaz OBÚ sa založili aspoň stropnice s pažením, pre prípad pádu kusa horniny (to sa dosiaľ nestalo). Je tam umiestnený hlavný sklad trhavín, boli tam stajne pre kone, ktoré sa používali na začiatku ťažby miesto lokomotív. Z Bazaltu odbočujú hlavné prekopy. Vetranie Bazaltu je zabezpečené vťažnou jamou a výdušnou jamou, známou pod menom Hlavná šachta, ktorá bola vystavaná v rokoch 1909-11 a mala kompletné povrchové zariadenie – parný ťažný stroj, fáralo sa ňou do podzemia, ťažil sa ňou kameň z razenia otvárkových diel a v blízkosti bol aj prvý odval. Do Bazaltu vedie popri starej štôlni z rokov 1909-11 aj súbežná nová štôlňa daná do prevádzky v roku 1971.  Na povrchu sú už takmer opustené dielne na údržbu a opravy banských mechanizmov, budova kúpelní a lampáreň, budova vedenia ťažobných úsekov, budovy skladov, elektrárne a autodopravy. Uhlie z bane sa vyvážalo veľkoobjemovými vozmi so spodným vyklápaním, sú tam remízy elektrolokomotív, povrchové skládky uhlia a dve budovy úpravní uhlia s vlečkou. Budovy úpravní sú už teraz bez kompletnej technológie, nefunguje ani čistiareň odpadových vôd z úpravne. Čo bude s týmito budovami a zariadením po skončení ťažby v Bani Handlová ?

Už v roku 2018 začali likvidačné práce. Otázka je: čo sa z týchto technických pamiatok zachová pre budúce generácie a ako by ich bolo možné využiť spolu s uhoľnou expozíciou Slovenského banského múzea v Handlovej na prilákanie záujemcov o históriu uhoľného baníctva na Slovensku?  Existujú  nejaké jasné, projektovo doložené nápady, ako na hornom Ponitrí uchovať technické pamiatky na vyše storočnom trvaní ťažby hnedého uhlia a lignitu? 

Som zrastený s Baňou Handlová a preto by som v prvom rade uviedol celý rad nápadov, ktoré boli spomínané pri rôznych príležitostiach, kde sa hovorilo o útlme a zastavení ťažby.

Maximalistický nápad: zachovať Bazalt a umožniť jeho prehliadku a priľahlých diel, najmä centrálneho skladu trhavín. Dielo je samostatne vetrané a prístup môže byť zabezpečený novou štôlňou. To si vyžaduje, aby v novej štôlni bola ponechaná možnosť koľajovej dopravy, jedna-dve elektrické lokomotívy a niekoľko vozov na fáranie návštevníkov. V lampárni by sa musela udržať technická možnosť nabíjania aspoň 30 svietidiel. Návštevníci by si mohli prehliadnuť zariadenie kúpeľní, závodnej banskej záchrannej stanice, vyskúšať si záchranné prístroje. V priestoroch Bazaltu by bolo možné umiestniť niektoré banské stroje a zariadenia, ukázať zariadenia dopravného dispečingu. Bol aj nápad, umiestniť tam trvalú výstavu diel ľudového umelca (ide o drevorezby s baníckou tematikou), čo je dosť problematické a náročné na udržanie určitých klimatických podmienok. Návštevníci by si mohli prehliadnuť po vyfáraní niektoré povrchové objekty, napr. novú elektráreň a tie objekty, čo budú zachované. Tento nápad si vyžaduje jasné stanovisko prevádzkovateľa rybej farmy, ktorá potrebuje pre svoj chod vodu z podzemia – a táto preteká cez Bazalt.

Nápad nie zlý, ale relatívne nákladný na prevádzku. Žiada si zamestnať šikovného človeka, čo by vedel obslúžiť lampáreň, viesť lokomotívu, postarať sa o jej údržbu; vyškoliť sprievodcu. Treba uvažovať aj s tým, že po určitom čase bude treba niečo vložiť aj do údržby štôlne či vetracích jám, čo sa vykoná zrejme dodávateľským spôsobom. V tejto súvislosti je potrebné zachovať aj povrch oboch vetracích jám, ktoré neležia od seba ďaleko a zabezpečiť fungovanie vetracieho systému. V rámci vytvorenie banského náučného chodníka v južnej časti dobývacieho priestoru by sa dalo uvažovať aj o návšteve tohto povrchu (prístupný aj autodopravou). Odvážnejší návštevníci by mohli vstupovať po rebríkoch vťažnej jamy.

Pri úvahách nemožno vynechať areál závodu Východná šachta. Podzemie závodu je už v likvidácii – zatápa sa. Povrch Východnej šachty je v cudzích rukách. Renovovaný ťažný stroj a ťažná veža ešte stojí. Stoja aj budovy kompresorovne, transformátorovne. Nápad je nasledovný: zachovať vežu aj ťažný stroj a pod narážacou plošinou (ktorá by bola uzavretá a prístupná schodiskom, či ťažnou klietkou)  inštalovať banské dielo, napr. čelbu s raziacim kombajnom. Využitím modernej audiovizuálnej techniky umožniť, aby si návštevník mohol spustiť a vytiahnuť ťažnú klietku – čo by videl na obrazovke. Areál je prístupný autobusmi, jediný problém je prechod cez areál v cudzích rukách.

Už dávnejšie bol spracovaný projekt banského náučného chodníka juhovýchodnej oblasti. Finančné zabezpečenie nenašiel, nezrealizoval sa, ale teraz by ho bolo možné prepracovať a zapojiť do neho aj iné prístupné objekty po potrebných úpravách.  

Čo bude s povrchovým zariadením bane? Ide najmä a úpravne uhlia, ktorých konštrukcia je oceľová. Nenašli by sa šikovní modelári, čo by namodelovali makety úpravní, ktoré by bolo možné vystaviť v múzeu, alebo v nejakej zachovalej budove na povrchu? Nevieme si zatiaľ predstaviť, ako by bolo možné tieto objekty využiť na iné podnikateľské aktivity. Ich ponechanie ako technických pamiatok by už dnes narazilo na problém – strojné zariadenia nefungujú, sú doslova vyrabované. Predpokladám, že budú postupne likvidované a šrotované. Je tam veľká budova silocentrály, bývalej prvej elektrárne na Slovensku, ktorá využívala uhlie. Je už niekoľko rokov nepotrebná. Hoci je technicky zaujímavá banská doprava s vyklápacím zariadením, zásobníkmi uhlia, je asi ťažko uvažovať, že by mohla byť zachovaná.

Zatiaľ nebol ešte ani raz prezentovaný nejaký nápad na využitie plochy povrchu bane a iné využitie budov a priestorov skladového hospodárstva, či autodopravy.

Nie som jediný, čo premýšľa nad zachovaním technických pamiatok na ťažbu hnedého uhlia a  lignitu na hornej Nitre. Okrem Cigľa už nejaké úvahy poznám aj z Novák. Myslím, že máme dobré vzory zo susednej Českej republiky, kde najmä na Ostravsku existujú zachované a sprístupňované technické pamiatky – naši členovia Handlovského baníckeho spolku ich navštívili a boli veľmi spokojní. Po poznaní problémov najmä zo železorudných baní mám obavy, že ak nebude vypracovaný solídny a finančne  realizovateľný plán zachovania technických pamiatok ako zdroja pre cestovný ruch, skončí sa to zle. Chceme dostať tieto pamiatky do Čiernych dier?

V roku 2006 sa v Banskej Štiavnici konala porada k otázke Slovenskej banskej cesty.  Výsledkom bolo, že HBS – a aj iné spolky – pristúpili k výstavbe Turistických náučných banských chodníkov. Trasy mali sledovať stopy banských diel a baníckej činnosti v okolí baníckych miest. HBS pristúpil k realizácii chodníka v severozápadnej  časti dobývacieho priestoru s finančnou pomocou združenia EKOPOLIOS a mesta Handlová. Odovzdal ho verejnosti na jeseň roku 2009. Podobne postupovali aj v Novákoch, či Pukanci. Vrátime sa k Slovenskej banskej ceste?

Domnievam sa, že do týchto zámerov by mala čo povedať aj štátna banská správa. Požadovať od likvidujúcich sa podnikov  predloženie plánov likvidácie banských diel so zreteľom na znenie banského zákona, ale so zámerom zachovania technických pamiatok. Teda likvidovať tak, aby sa zachovali vstupy, portály štôlní. Aby na náučných chodníkoch neboli len informačné tabule. V spolupráci s ďalšími štátnymi orgánmi by sa malo rozhodnúť, ktoré technické pamiatky ostanú a v akom stave. Ide najmä o Ministerstva životného prostredia – zastrešuje Slovenské banské múzeum – a azda aj Ministerstva  financií. Ktorá organizácia prevezme ich spravovanie a prevádzku? Bude to Slovenské banské múzeum, či mesto alebo obec?  Bolo by vhodné, keby sa v regióne hornej Nitry vytvorila pracovná skupina, zložená z odborníkov banských závodov HBP a.s., pracovníkov OBÚ a SBM,  pričom by mohla fungovať aj poradná skupina zástupcov banských spolkov pôsobiacich  v tomto regióne. 

Aj napriek dobrej propagácii, relatívne vysokej návštevnosti, bude tento postup asi finančne stratový, ale pre nasledujúce generácie prinesie mnoho poznatkov o dejinách baníctva na Slovensku.

Popis obrázkov

  1. Štôlňa Tri studničky, ktorej ústie ostalo zachované (ide o jednu zo staníc TBNCh)
  2. Vťažná jama na prívod čerstvých vetrov do Bazaltu
  3. Stará Hlavná šachta, dnes výdušná jama pre Bazalt – difúzor, budova je dnes už omietnutá
  4. Iný pohľad na Hlavnú šachtu.
  5. Ohlbeň Východnej šachty, ktorú by bolo možné upraviť
  6. Portály starej (vľavo) a novej (vpravo) štôlne, ktoré by sa mali zachovať
  7. Zamurovaný vstup nad Starú západnú vetraciu jamu
  8. Zvyšky základov pre vetráky na Starej západnej vetracej jame
  9. Zvyšky dočasného skladu trhavín pri hĺbení vetracej jamy Južná 2
  10. Lampáreň s eskalátorom do kúpeľní
  11. Stará (vľavo) a nová úpravňa uhlia Bane Handlová

 

   

                       


 

Vandalizmus nemá konca.

Trocha histórie: V roku 2007 sa živila myšlienka spojiť slovenské banské mestá Slovenskou banskou cestou, ktorá mala pripomenúť bohaté dejiny a slávu baníctva. A tak sa iniciatívne pustili do práce banícke spolky, náš, handlovský bol medzi prvými. V turistickom náučnom baníckom chodníku sme videli aj svoju budúcnosť – veď už vtedy bolo zrejmé, že naše zásoby uhlia sa blížia k svojmu koncu a chceli sme, aby sa uchovali technické pamiatky po práci niekoľkých generácií  a poslúžili turistickému ruchu. Aj mesto sa usilovalo a získali sme uhoľnú expozíciu Slovenského banského múzea. V rámci programu Zelené oázy 2009 nadácie Ekopolis s finančným prispením a.s. Slovnaft, mesta Handlová a Slovenskej banskej komory sa projekt Turistického náučného banského chodníka  v severovýchodnej časti dobývacieho priestoru Bane Handlová vybudoval v roku 2009 a odovzdal verejnosti 6. septembra. Ide o 13 zastávok s informačnými tabuľami. . Na budovaní trasy sa zúčastňovalo pravidelne 17 členov HBS, pomáhali aj  občania mesta, žiaci ZŠ a aj organizácie - HATER, s.r.o. Delta systém, agentúra Tympany.  Celkom si stavba vyžiadala 2042 hodín.

Trasa bola aj miestom nehoráznych výčinov vandalov. Koncom augusta 2012 boli zničené informačné tabule na Jednej studničke, spálený prístrešok a informačná tabuľa na Troch studničkách,   pri rybníku Konštantín. Škody boli odhadnuté na 4 tis. €. Dobrovoľníci opäť nastúpili a opravovali. HBS napísal list učiteľom škôl a otvorený list rodičom – túto vandalskú činnosť vykonávala naša mládež. Potešilo nás, že následne pri odstraňovaní škôd sa zúčastnili aj žiaci našich škôl. Napriek tomu to stále pokračuje.  Posledným prípadom je rozbitie informačnej tabule pri pohostinstve v starej kolónii – Bitalkina krčma.

Treba si uvedomiť, že vybavenie chodníka je majetkom mesta Handlová a aj na túto poslednú škodu  musí uvoľniť prostriedky z rozpočtu mesta. Poškodzovanie cudzieho majetku je trestné, ale vinníkov treba dolapiť.

V súčasnosti sa už rozhoduje, čo sa z bohatého baníctva dedičstva zachová pre budúce generácie, ktoré možno budú musieť žiť aj z turistického ruchu. Príkladom nám môžu byť aj naši českí susedia, ktorí majú v Ostravskej oblasti už niekoľko baníckych skanzenov, hojne navštevovaných turistami, ktorým ukazujú, ako to na baniach vyzeralo, ako tam ľudia pracovali. Ukazujú banskú techniku, stroje, zariadenia. Keď sme sa v roku 2007 snažili získať muzeálnu expozíciu, už vtedy sme poukazovali, že máme mnoho možností na sprístupnenie a zachovanie pamiatok na banícku činnosť. Veď v Handlovej bola prvá tepelná elektráreň na Slovensku, uhlie sa upravovalo na úpravni typu Chance, čo bola ojedinelá úpravňa na kontinente, máme jedinečný zachovateľný banský priestor v bani – Bazalt s dvomi jamami, veľkých skladom trhavín, nádherné banícke kúpelne a Banskú záchrannú stanicu, ojedinelý ťažný stroj na Východnej šachte typu Ward-Leonard.

Budeme si to vedieť vážiť a využiť to?


 

Handlovský banícky spolok po výročnej schôdzi.

Výročná schôdza Handlovského baníckeho spolku sa konala 26. marca 2019 v Dome kultúry. Zúčastnilo sa jej 59 členov z 82. Mnohí sa ospravedlnili pre nemoc, alebo mali iné povinnosti. Schôdzu viedol Ing. Rudolf Podoba. Výročnej schôdze sa zúčastnil aj predseda Združenia baníckych spolkov a cechov Slovenskej republiky Ing. Erik Sombathy.

Po otvorení schôdze a schválení programu si členovia minútou ticha uctili pamiatku  dvanástich baníkov, ktorí nás opustili od poslednej členskej schôdzi. Predseda Ing. Ján Ihring podal správu o  plnení uznesení, ktoré boli v minulom období prijaté. Schôdza prijala správu bez výhrad a schválila aj prijatie nového člena Jána Múdreho.

Podľa stanov HBS táto výročná schôdza volila aj novú Radu spolku na ďalšie dvojročné obdobie. Schôdza sa uzniesla, že voľby budú verejné. Predsedajúci Ing. Podoba predniesol návrh kandidátky pripravenej Radou spolku a zároveň oznámil, že sa svojej kandidátky vzdáva. Voľby prebehli pokojne a bola zvolená nová rada na obdobie rokov 2019-2020. Predsedom ostáva Ing. Ján Ihring a bude viesť Radu v zložení Jozef Dudáš, Ing. Jozef Javúrek, Vladimír Podoba,  Ján Procner, Ing. Igor Reiff a Ing. Ľuboš Šalátek. Tajomníkom Rady bol zvolený Arpád Koszta, pokladníčka Ing. Mgr. Jana Oswaldová a kontrolórom Ing. Milan Mátych.  

Ing. Ján Ihring predniesol správu o činnosti spolku za minulý rok a Ing. Jana Oswaldová oboznámila schôdzu so stavom financií spolku s tým, že konečná správa o hospodárení aj správa kontrolóra budú prednesené na ďalšej schôdzi spolku, lebo konečné vyúčtovanie a daňové priznanie nebolo odovzdané daňovému úradu.

Pani Mihóková, pracovníčka Slovenského banského múzea, expozitúry v Handlovej, predniesla krátku informáciu o činnosti expozitúry a jej návštevnosti. Následne boli poskytnuté informácie o prvých akciách v roku 2019. V dňoch 17.-19. mája bude v Ľubietovej 12. stretnutie baníckych miest a obcí Slovenska. HBS udržuje so združením LIBETHA dobré kontakty a preto pripravuje autokarové zájazdy. HBS dostal pozvanie aj na 23. stretnutie baníckych a hutníckych miest ČR, ktoré sa koná v Jihlave  v dňoch 21.-23. júna 2019. Informáciu doplnil predseda ZBSC SR Ing. Erik Sombathy. Pre HBS je rátané s 10 miestami v autobuse, ktorý bude vypravený pre spolky zo stredného Slovenska z Banskej Štiavnice.

V diskusii pripomenul PhDr. Miroslav Holček 70. výročia založenia odborného baníckeho učilišťa. Diskutovalo sa o stave Turistického baníckeho náučného chodníka. Ing. Reiff venoval pozornosť zachovaniu technických pamiatok po ťažbe hnedého uhlia v Handlovej. Poukázal na celý rad možností, ktoré môže poskytnúť povrch i podzemie Bane Handlová pre turistický cestovný ruch po skončení ťažby. Otázka: našli by sa v Handlovej šikovní modelári, ktorí by vedeli vyhotoviť model úpravárenských zariadení, čo by mohol byť inštalovaný v niektorej miestnosti na povrchu bane? Návrhy na zriadenie baníckeho skanzenu na Východnej šachte podporil aj Ing. Podoba, ktorý zároveň vyzval predsedu Združenia Ing. Sombathyho k vyššej aktivite pri zachovaní pamiatok po banskom podnikaní na Slovensku a nevyhnutnosti zapojiť do riešenia aj štátne orgány.

Ing. Erik Sombathy poďakoval za pozvanie do Handlovej. Ing. Rudolfovi Podobovi odovzdal ďakovný list ZBSC SR za organizovanie Regionálnych osláv Dňa Baníkov v Handlovej. Po schválení uznesenia zaznela banícka hymna a výročná schôdza skončila.

V súvislosti s poslednými uzneseniami vlády SR sa už dá hovoriť o skončení baníckej činnosti na hornej Nitre. Je potrebné o tom hovoriť a prijať riešenia nielen v oblasti zamestnanosti. Banícke pamiatky môžu byť v budúcnosti príťažlivé pre turistický ruch a je aj úlohou HBS prispieť k riešeniu. Napriek tomu, že členom spolku pribúdajú roky, noví členovia sú mladší a bolo by veľmi vhodné, aby členská základňa spolku sa udržala  nielen z radov bývalých baníkov a banských technikov, ale aj občanov, ktorí sa baníckou problematikou chcú zaoberať a sú si vedomí, že dnešná Handlová, jej výstavba a postavenie v okrese je dielom vyše stodesať rokov pretrvávania priemyselnej ťažby uhlia. Aj v iných mestách Slovenska sa ťažba zastavila, ale je snaha zachovať po tejto ťažbe maximum technických pamiatok a udržať banícke tradície.

Záverom sa HBS obracia na občanov mesta s touto prosbou: v niektorých baníckych rodinách sa nachádzajú banícke uniformy. Tie, ktoré pochádzajú z posledných rokov, nosia aj členovia HBS pri sviatočných a spomienkových akciách. Noví členovia majú pri zaobstaraní si uniformy ťažkosti – ich cena je dosť vysoká. Ak sa niekde také uniformy nachádzajú, bolo by vhodné, keby boli venované Handlovskému baníckemu spolku, aby mohli byť dané členom spolku. Ich odovzdanie do múzea je ich stratou, lebo v muzeálnych zbierkach je uniforiem z rôznych období dosť a zostanú tam zabudnuté a nevyužité.

HBS má vo svojich stanovách úlohu zabezpečovať dodržiavanie baníckych tradícií a bude usilovať, aby sa z Handlovej nevytratili. Baníctvo je v tomto čase na ústupe, ale sa nestratí – je stále zdrojom podstatnej časti stavebného materiálu a na jeho výsledky je odkázaný aj iný priemysel, aj súčasný rozvoj elektroniky.   


 

dnes je: 23.10.2019

meniny má: Alojzia

podrobný kalendár

webygroup

English version
Úvodná stránka